Už mnoho návštevníkov našich medzinárodných výstav psov sa mohlo zoznámiť s týmito zaujímavými zvieratami, ktoré priťahujú vždy mnoho zvedavých divákov. Až donedávna bol afganský chrt u nás známy len z fotografií, hoci v Anglicku sa chová už takmer sto rokov. Prvé jedince do Anglicka doviezli po britsko-afganskej vojne roku 1880, ktoré čoskoro vzbudili veľký záujem chovateľskej verejnosti. Tento chrt, ako možno usudzovať z jeho mena, pochádza z Afganistanu. Tu žil už oddávna a vo vysokých horách Afganistanu si ho veľmi cenili ako poľovného i pastierskeho psa. Ťažké lovecké podmienky vo vysokých horách vyžadovali, aby pes bol rýchly, vytrvalý a obratný, ostrý na škodlivú zver, odvážny a dostatočne silný, ktorý by sa dokázal postaviť aj proti veľkým mäsožravcom. Pritom v drsnej horskej klíme musel byť aj značne otužilý a mať takú srsť, ktorá by ho chránila pred nepriaznivým počasím. Všetky tieto podmienky afganský chrt vo svojej vlasti spĺňa. V európskej civilizácii sa síce vzdialil od svojho pôvodného poslania, ale úspešne sa zúčastňuje na dosti hoch chrtov. Nedosahuje síce takú rýchlosť ako greyhound, ale o to zaujímavejší je pohľad na bežiacu svorku afganských chrtov s dlhou vlajúcou srsťou. Táto srsť, ktorá je taká charakteristická pre toto plemeno, si vyžaduje sústavnú starostlivosť, lebo ináč veľmi rýchlo stratí svoj krásny vzhľad. K nám doviezli afganského chrta až roku 1965. Dnes patrí medzi plemená chrtov, ktoré sa u nás najviac chovajú. Pre svoj neobyčajný zjav si to aj zaslúži.
Štandard.
Charakteristika. Afganský chrt pôsobí dojmom sily a dôstojnosti. Toto plemeno charakterizuje hrdá chôdza, veľmi inteligentný výraz a orientálny typ. Celkový výzor. Veľmi typické sú jeho poddajné, pružné pohyby; pôsobí dojmom mohutnosti, ušľachtilosti spojenej s rýchlosťou a silou. Hlavu má nosiť vysoko a hrdo. Výška. Ideálna výška pre psy je 69 až 71 cm, pre sučky 65 až 67 cm. Hlava a lebka. Lebka je dlhá, ale nie príliš úzka, s vystupujúcim záhlavím. Nos je dlhý, čeľusť i sánka mocné, sklon čela mierny. Lebka s dobrými proporciami je skrytá pod bohatou šticou dlhých chlpov. Prednosť má čierny ňucháč, len pri svetlo zafarbených psoch sa pripúšťa pečeňová farba. Nos. Je dobre utváraný. Oči. Uprednostňuje sa tmavá farba, ale svetlý (zlatý) odtieň nie je chybou; tvar očí je takmer trojuholníkový, mierne šikmý, dvíhajúci sa od vnútorných kútikov k vonkajším. Ušnice. Sú nízko nasadené, dobre priliehajúce k hlave, pokryté dlhými hodvábnymi chlpmi. Krk. Dlhý, silný, hlava je nesená hrdo. Trup. Chrbát je rovný, prostredne dlhý, s dobre vyvinutým svalstvom, mierne sklonený smerom k bedrám. Bedrové kosti vystupujú a sú od seba dosť vzdialené. Rebrá sú dobre vyklenuté, hrudník je hlboký, bedrá rovné, silné, skôr krátke. Hrudníkové končatiny. Lopatky sú dlhé, šikmo uložené dozadu, svalnaté, mohutné, ale nie príliš Ťažké; predlaktie je kolmé na rameno a lakte dobre priliehajú k telu. Panvové končatiny. Sú mohutné, s dobre zauhlenými pätovými kĺbmi. Medzi bedrom a pätovým kĺbom má byť čo najväčšia vzdialenosť, kým medzi pätovým kĺbom a labkou čo najmenšia. Vlčie pazúry sa môžu podľa rozhodnutia chovateľa buď odstrániť, alebo ponechať.
Labky. Predné sú silné a veľké, pokryté dlhou hustou srstou; prsty sú dobre vyklenuté, záprstie dlhé, pružné a šikmé, vankúšiky dobre priliehajú k pôde. Zadné labky sú dlhé, ale o niečo užšie než predné, a takisto pokryté dlhou hustou srstou.
Chvost. Nesmie byť príliš krátky, končí sa v tvare krúžka. Je málo osrstený a pri pohybe ho pes nosí vysoko.
Osrstenie. Veľmi dlhá hodvábna a jemná srsť pokrýva rebrá, prednú a zadnú časť í celý trup, okrem chrbta od lopatiek až po nasadenie chvosta, kde je srsť krátka a veľmi hustá. Na hlave, od čela dozadu vytvára dlhá hodvábna srsť šticu, na tvári je srsť krátka a hustá. Ušnice a končatiny sú pokryté bohatou a dlhou srsťou. Zo záprstia možno odstrániť zástavice.
Zafarbenie. Prípustné sú všetky farby. Chyby. Ťažkopádny zjav, príliš široká hlava, krátky nos, slabo vyvinutá čeľusť i sánka, veľké guľaté oči, krátky hrubý krk, príliš dlhý alebo príliš krátky chrbát.
 
|
