Podľa názoru takmer všetkých bádateľov je pudel jedným z najstarších plemien psov. Menej jednotný názor je však na jeho pôvod. Niektorí tvrdia, že jeho predkom je starý huňatý pastiersky pes, iní zasa, že pochádza zo starého "vodného psa", ktorý sa používal na prinášanie vodnej zveri. Pravda bude asi niekde v strede, t. j. pudel je pravdepodobne produktom kríženia oboch pôvodných starých plemien. Toto konečne potvrdzujú dva druhy jeho srsti, a to kučeravá po pastierskom psovi a šnúrovitá po vodárovi, ako aj povahové črty, ktoré sa dodnes zachovali. V pudlovi sa zlučuje energia pastierskeho psa i vodára, pretože je ochotný zver prinášať a obľubuje vodu. Preto ho aj použili pri vzniku nového plemena, tzv. pudelpointra, a to bez obavy, že by mohli utrpieť jeho očakávané poľovné vlastnosti. Pudel sa dlho používal aj na poľovné účely. Dokonca je pravdepodobné, že ho na tieto účely vyšľachtili. Má aj vlohy pre pastierskeho psa, kde by sa tiež mohol úspešne uplatniť. Pudel patrí medzi najinteligentnejšie plemená psov. Je veľmi učenlivý, bystrý a pozorný, Ľahko ovládateľný, ale pritom temperamentný a vrtký. Je výborným spoločníkom človeka, a preto patrí medzi veľmi rozšírené a obľúbené spoločenské psy. Jeho charakteristický výzor mu dodáva úprava srsti - strih. Už na najstarších kresbách je pudel znázornený tak, že je na určitých miestach tela ostrihaný. Vždy sa mu však nechávala najdlhšia srsť na krku a pleciach v podobe hrivy leva. Preto sa tento strih dodnes nazýva klasický (en lion), na rozdiel od moderných strihov, ktorými sa chovatelia usilujú dosiahnuť jeho krajší výzor. Toto sa skutočne aj podarilo, lebo po zavedení moderného strihu roku 1925 v pomerne krátkom čase stúpol počet zápisov pudlov do plemennej knihy až desaťnásobne, takže v niektorých krajinách pudel je a aj zostal najvyhľadávanejším plemenom psov.
Moderný strih pudla sa dlho neuznával ako oficiálny a mnohí chovatelia si vytvárali strih podľa svojej fantázie. Až v novom vydaní štandardu pudla roku 1965 sa moderný strih pudla, ktorý je v ňom presne opísaný, oficiálne uznal, takže CACIB môže teraz pudel získať v klasickom aj uznanom modernom strihu. Okrem oficiálnych farieb pudlov - čiernej, bielej, hnedej, sivej (striebristej) a najnovšie uznávanej aprikot - marhuľovej - vyšľachtili, najmä v Anglicku mnohé odtiene rozličných farieb, napr. plavú, antracitovú ap.
Štandard.Celkový výzor a vlohy. Pudel patrí do skupiny úžitkových psov. Je harmonického
typu, stredných línií, s charakteristicky upravenou, kučeravou alebo šnúrovitou srsťou. Má výzor inteligentného zvieraťa, stále je pozorný, čulý, s harmonickou stavbou tela. Jeho zjav je elegantný a hrdý. Pudel má tanečný, ľahký krok; nikdy nemá mat plazivý a ťahavý krok. Je to pes známy svojou vernosťou a schopnosťou Ľahko sa učia a nechať sa cvičiť; pre tieto vlastnosti sa z neho stal osobitne príjemný spoločník. Výška 1. veľké pudle od 45 cm do 58 cm 2. stredné pudle od 35 cm do 45 cm 3. trpasličie pudle od 28 cm do 35 cm Veľký pudel musí byť zväčšeninou stredného pudla, pričom sa musia zachovať rovnaké charakteristické črty. Trpasličí pudel musí svojím výzorom pripomínať zmenšeninu stredného pudla a podľa možnosti zachovávať rovnaké proporcie, bez znakov nanizmu. Hlava. Ušľachtilá, s rovnými líniami, úmerná veľkosti tela. Má byť o niečo dlhšia než 2/5 výšky v kohútiku. Nesmie byť ťažká a masívna, ani príliš jemná. Skulptúra sa musí prejaviť pod kožou, ktorá ju pokrýva. Nos. Výrazný, dobre vyvinutý. s kolmým profilom; nozdry sú otvorené. Čierne, biele a strieborné pudle majú ňucháč čiernej a hnedé pudle hnedej farby; ňucháč marhuľovo zafarbených pudlov môže mat' celú škálu odtieňov od tmavohnedej po čiernu, ktorá síce nie je preferovaná, ale sa akceptuje, aby sa zabránilo prípadnej depigmentácii. Dĺžka nosa sa rovná približne 9/10 dĺžky hlavy. Obidve strany sánky prebiehajú skoro rovnobežne. Nos je dobre utváraný, elegantný, ale nie končitý. Spodný profil nosa závisí od sánky, a nie od okraja horného pysku. Pysky. Mierne vyvinuté, skôr suché, stredne hrubé; horné pysky priliehajú na spodné, ale nie sú previsnuté. Čierne, biele a strieborné pudle majú pysky čierne, hnedé pudle pigmentované a aprikot pudle ich majú zafarbené v celej škále odtieňov od tmavohnedej po čiernu, ktorá nie je preferovaná, ale sa akceptuje. Kútik pyskov nesmie byť výrazný. Čeľusť a sánka sú normálne utvárané, s pevným chrupom. Líca. Sú modelované podľa kostí, ale nie vystúpené. Nadočnicové oblúky sú cizelované a málo výrazné. Svaly, ktoré tvoria anatomickú bázu spánkov, sú málo vyvinuté, jarmové oblúky veľmi málo vystúpené. Sklon čela. Pri psoch so strednými líniami veľmi málo vyznačený.
Lebka. Pekne utváraná. Jej šírka nedosahuje polovicu dĺžky hlavy (axio-faciálny uhol je 16-19 °). Pri pohľade zhora sa lebka zdá v pozdĺžnom smere oválna, s mierne vypuklým profilom. Pozdĺžne osi sa mierne rozbiehajú. Nadočnicové oblúky. Sú mierne vystúpené, pokryté dlhou srsťou. Čelový vrub. Medzi očami široký, zužujúci sa smerom k tylovému hrboľu, ktorý je veľmi výrazný (pri trpasličích plemenách môže byť aj menej výrazný). Oči. Sú mierne šikmé, umiestené vo výške sklonu čela, s ohnivým výrazom. Obrys mihalníc im dodáva mandľovitý tvar. Čierne, biele, strieborné a aprikot pudle majú oči veľmi tmavé, čierne alebo hnedé, kým oči hnedých pudlov môžu mať farbu tmavého jantáru. Ušnice. Dosť dlhé, visiace pozdĺž spánkov, nasadené v predĺženej línii vychádzajúcej nad nosom a prechádzajúcej pod vonkajším kútikom oka, ploché, za nasadením sa rozširujúce a na koncoch zaoblené. Sú pokryté veľmi dlhou, zvlnenou srsťou. Keď ušnica nedosahuje ku kútiku, nemôže sa pudel hodnotiť ako výborný. Krk. Silný, s mierne klenutou šijou; stredne dlhý a v dobrom pomere. Hlavá je nesená vysoko a hrdo. Na krku nie je lalok. Má oválny prierez. Je kratší než hlava. Trup. Telo pudla pôsobí celkove dojmom, že má dobré proporcie; trup je zvyčajne dlhší než výška v kohútiku. Predhrudie: normálne ako má pes stredných línií, hrboľ hrudnej kosti má byť mierne vystúpený a umiestený pomerne vysoko, čo umožňuje vznešenejšie, nenútenejšie a ušľachtilejšie nesenie hlavy.
Hrudník. Dolu siaha do výšky lakťa a jeho šírka sa rovná 2/3 hĺbky (od chrbtice k hrudnej kosti). Obvod hrudníka meraný za lopatkami musí byt' väčší než výška v kohútiku, a to najmenej o 10 cm. Rebrá majú oválny prierez a v chrbtovej oblasti sú široké. Chrbát je krátky a má harmonickú líniu. Nesmie byť ani vyklenutý ani preliačený. Kohútikova výška približne zodpovedá výške zadku nad zemou. Bedrá sú pevné a svalnaté. Brucho a slabiny majú byt vtiahnuté, ale nie ako má chrt. Zadok je zaoblený, nie však zrazený. Hrudníkové končatiny. Kohútik je mierne vyvinutý. Lopatka je šikmá, svalnatá; s ramenom zviera 90 až 110°. Dĺžka ramena zodpovedá dĺžke lopatky. Predlaktia sú úplne rovné a rovnobežné, elegantné, svalnaté, s pevnými kosťami. Vzdialenosť lakťa od zeme zodpovedá 5/9 výšky v kohútiku. Zápästie pokračuje v línii predlaktia. Zápästie je pevné, nie však masívne a v profile takmer rovné. Labky. Skôr malé, uzavreté, v tvare krátkeho oválu. Prsty sú dobre vyklenuté, silné, kompaktné, spojené blanou; stoja pevne kolmo k zemi. Čierne a strieborné pudle majú pazúry čierne, hnedé pudle hnedé alebo čierne a biele pudle ich môžu mať zafarbené v celej škále odtieňov rohoviny až po čiernu a majú zodpovedať pigmentácii. Biele pazúry sú chybou. Aprikot pudle ich majú mat' zafarbené v celej škále odtieňov od tmavohnedej po čiernu, ktorá nie je preferovaná, ale sa akceptuje. Panvové končatiny. Stehná sú svalnaté, mohutné. Nohy sú pri pohľade zozadu rovnobežné, dosť zauhlené, so zreteľne vyvinutými svalmi. Zauhlenie medzi bedrom a stehnom, medzi stehnom a predkolením a predpätím musí byť dosť výrazné, aby sa zabránilo strmému postoju, čo niekedy spôsobuje nežiadúci sklon zadku. Priehlavok a predpätie má byť zvislé. Pudel nesmie mať pri uliahnutí na panvových končatinách vlčie pazúry. Labky. Ako pri hrudníkových končatinách.
Chvost. Nasadený, dosť vysoko, vo výške bedrovej línie. Kučeravým pudlom sa skracuje na tretinu alebo na polovinu prirodzenej dĺžky. Dlhý a dobre nesený chvost však nie je chybou. Pudlom so šnúrovitou srsťou sa môže chvost ponechať v pôvodnej dĺžke. Pri pohybe ho má pes niesť šikmo dohora. Srsť. Kučeravý pudel má mať bohatú, jemnú srsť na spôsob vlny, pekne skučeravenú, pružnú a odolávajúcu tlaku ruky. Má byť hustá, rovnako dlhá a má vytvárať rovnaké, dobre učesané kučery. Na dotyk tvrdá srsť a pôsobiaca dojmom strapcov je nežiadúca a pri porovnaní s predpísanou textúrou sa bude pokladať za horšiu.
Pudle so šnúrovitým osrstením majú srsť jemnú ako vlna a priliehajúcu. Má vytvárať rovnako dlhé, charakteristické šnúry, silné aspoň 20 cm; čím sú dlhšie, tým je pudel cennejší. Šnúry možno z oboch strán hlavy nad ušami a po oboch stranách tela podchytil páskou, aby sa srsť udržala v poriadku. Farba. Pudle s kučeravým alebo šnúrovitým osrstením majú srsť čiernej, hnedej, striebornej a marhuľovej farby. a) Hnedá farba musí byť rýdza, dosť tmavá a teplá. Jednotlivé stupne hnedej farby nesmú dosiahnuť' ani béžový a ešte jasnejší odtieň, nesmú prechádzať do tmavohnedej s nádychom čiernej farby (PuPok).
b) Strieborná farba musí byť podľa možnosti čo najjednoduchšia. Sivá farba nesmie prechádzať ani do čiernej ani do bielej.
c) Marhuľová farba (aprikot) musí byť jednotná, nesmie zabiehať do béžovej alebo krémovej, ale ani do hnedej a jej odtieňov.
Koža. Má byt' poddajná, pružná, zafarbená. Čierny, hnedý, strieborný a marhuľový pudel majú mat' farbu kože v súlade s farbou srsti. Pri bielych pudloch je vyhľadávaná striebristá farba kože, ale pigmentácia nesmie ovplyvňovať farbu srsti. Vyskytujú sa aj biele pudle, ktoré majú svetlú kožu, pripomínajúcu hľuzovku, a to často nielen na spodnej strane, ale aj na ostatnom tele, čo však nie je chybou. Pigmentáciu treba hľadať tam, kde je najsilnejšia: mihalnice očí, pysky, ňucháč, podnebie, Ďasná, sliznice, miešok, vankúšiky, prirodzené otvory. Pudle čiernej, bielej a striebornej farby majú pigmentáciu čiernu a pudle hnedej farby tmavohnedú. Aj pudle marhuľovej farby musia mat pigmentáciu jednotnú a podľa možnosti čo najtmavšiu, a to až po čiernu, ktorá nie je preferovaná, ale sa akceptuje, aby sa zabránilo prípadnej depigmentácii. Chyby. Príliš drobný, končitý alebo prehnutý nos. Malý a nedostatočne otvorený alebo príliš veľký ňucháč. Chýbajúci alebo príliš výrazný sklon čela. Veľmi veľké alebo malé oči, nedostatočne tmavé oči alebo oči s červeným svitom. Príliš krátke, veľmi úzke, sklopeno nesené ušnice. Predĺženie sánky je chyba, ktorá sa penalizuje podľa závažnosti. Žlté psinkové zuby nie sú chybou, ak sú správne umiestené.
Zle umiestené alebo chýbajúce zuby sú chybou, ktorá je úmerná závažnosti tejto nepravidelnosti. Pes musí mať všetky rezáky, špičiaky a stoličky. Ak chýba 1 x P1, nepenalizuje sa; ak chýba 2 x Pl, klasifikácia je výborný; ak chýba 3 x P (3 x P1 alebo 2 x P1 + 1 x P2), klasifikácia je veľmi dobrý. Zrazený zadok, príliš strmé panvové končatiny. Príliš vysoký pes. Chvost nesený na zadku, príliš štíhly alebo veľmi nízko nasadený. Plazivý alebo pretiahnutý krok. Depigmentováný alebo strakatý ňucháč. Celkove nedostatočná pigmentácia, paloebrálna depigmentácia. "Okuliare" alebo chýbajúca srsť okolo očí. Riedka alebo mäkká srsť. Neurčitá alebo nejednotná farba. Niekoľko bielych chlpov na, predhrudí je prípustných. Zlý, agresívny alebo veľmi nervózny jedinec. Nijaký pudel postihnutý nanizmom sa nemôže hodnotiť ako vynikajúci. Najzreteľnejšie znaky tohto výzoru sú: guľatá lebka, zánik tylového hrboľa, výrazný sklon čela, vypuklé oko, končitý, príliš krátky alebo zrazený ňucháč, neexistujúca brada, skrátená sánka. Vylučujúce chyby. Biele škvrny. Biele chlpy na labkách. Rôznofarebná srsť. Monorchizmus. Kryptorchizmus. Psy bez chvosta. Vlčie pazúry alebo stopy po nich na panvových končatinách. Predĺženie čeľuste. Jedince vyššie než 60 cm alebo nižšie než 26 cm. Pudle, ktoré nie sú upravené podľa štandardného strihu sa nesmú posudzovať a oceňovať na výstavách a prehliadkach; to však neznamená ich vyradenie z chovu.
|
