Čau- čau pochádza z východnej Ázie. Dosiaľ sú spory o tom, či bola jeho vlasťou Čína, alebo sa dostal do Číny z Tibetu alebo Mandžuska. Patrí do skupiny plemien špicov a pravdepodobne je spriaznený so sibírskymi špicovitými plemenami. Spolu s čínskym palácovým psíkom ho chovali v paláci čínskych cisárov, ale bol rozšírený aj na čínskom vidieku, Dosť časté tvrdenie, že ho vykrmovali a konzumovali ako lahôdku je výmysel a nezodpovedá skutočnosti. Z Číny sa čau- čau dostal do Anglicka, kde sa ho ujali anglickí chovatelia a čistokrvnou plemenitbou z neho vychovali čistokrvné samostatné plemeno osobitného typu, ktoré si čoskoro našlo cestu na európsky kontinent aj do USA. Cau- čau nie je však pozoruhodný len svojím zovňajškom, pripomínajúcim leva, a ďalšou zvláštnosťou - modrým jazykom, ale najmä svojím správaním sa a povahou. Na prvý pohľad by sa zdalo, že je to tupé a málo inteligentné zviera. Ale kto má príležitosť bližšie ho poznať, zisťuje pravý opak. Je to pes s pevnými nervami, pokojný, neútočný, ale nebojácny, bezhranične oddaný svojmu pánovi, ku ktorému má absolútnu dôveru a dokáže ho brániť až do sebaobetovania. V konaní je úplne samostatný a nemožno ho zotročiť výcvikom. Hlavným redpokladom je však získať si jeho dôveru a potom inštinktívne vycíti želanie svojho pána á koná podľa toho. Vo svojej dôstojnosti a vážnosti neznáša žarty a nerozumie hre. Je to výborný spoločník pre toho, kto má rád pokoj. Neobľubuje ruvačky s inými psami a chce mať vedľá seba priateľa, s ktorým by si rozumel bez rozkazov a zbytočného rozčuľovania. Po druhej svetovej vojne si čau- čau získava aj u nás čoraz viac priaznivcov. To svedčí o tom, že čoraz viac Ľudí začína rozumieť tomuto po všetkých stránkach zvláštnemu zvieraťu:
Štandard.
Charakteristika. Pes s dobrými proporciami, levím výrazom a dôstojným správa
ním. Je verný a zdržanlivý. Jedinečná je jeho choduľovitá chôdza. Má modročierny jazyk. Celkový výzor. Živý, silný pes s dobrými proporciami a harmonickou stavbou tela. Chvost nosí tesne nad chrbtom. Výška. Minimálna výška je 45,5 cm. Hlavný dôraz sa však kladie na dobré proporcie. Posúdenie veľkosti treba nechať na rozhodcu. Hlava a lebka. Lebka je plochá a široká, s malým sklonom čela, oblasť pod očami je dobre vyplnená. Nos je mierne dlhý a široký od očí až ku hrotu (nezužuje sa ako líške). Ňucháč je veľký a široký; vždy má byť čierny (okrem psov krémovej farby a bielej farby, kde sa povoľuje svetlejší ňucháč a pri modrých a škoricovohnedých zvieratách, ktoré môžu mať ňucháč rovnakej farby). Pri všetkých farbách sa však uprednosňuje čierny ňucháč. Oči. Tmavé a malé. Uprednosňuje sa mandPovitý tvar. Pri modrých a škoricovo zafarbených psoch sa povoľuje svetlejšia farba. Ušnice. Sú malé, hrubé, na hrotoch mierne zaoblené. Pes ich nosí kolmo vzpriamené, ale stočené dopredu, nad oči a ďaleko od seba, čo mu dodáva charakteristický zamračený výraz, ktorý je typický pre toto plemeno. Papuľa. Zuby sú silné a rovné, záhryz nožnicový. Jazyk je modročierny, pysky a podnebie čierne. Čierne ďasna sa uprednostňujú. Krk. Plný a silný, dobre nasadený do pliec a mierne vyklenutý. Trup. Hrudník je široký a hlboký, chrbát krátky, rovný a silný, bedrá silné. Hrudníkové končatiny. Lopatky sú svalnaté a strmé. Hrudníkové končatiny sú úplne rovné, mierne dlhé, so silnými kosťami. Panvové končatiny. Sú svalnaté, pätové kĺby nízko nasadené a kolmé, čo umožňuje charakteristickú choduľovitú chôdzu. Labky. Malé, guľaté a mačacie. Dobre stojí na prstoch. Chvost. Vysoko nasadený a nesený na chrbte.
Osrstenie. Bohatá, hustá, rovná a odstávajúca srsť. Krycia srsť (pesíky) je na dotyk hrubá, s drsnou štruktúrou. Podsada je mäkká a vlnitá. Zafarbenie. Jednofarebné čierne, červené, modré, škoricové, krémové alebo biele. Časté sú rozličné odtiene týchto farieb, ale nikdy sa nesmie vyskytnúť škvrnitosť alebo strakatosť. Spodná časť chvosta a "nohavičky" bývajú často svetlejšej farby. Chyby. Sklopené ušnice, krôpkovaný alebo škvrnitý jazyk, chvost nesený ináč než na chrbte, strakatá farba ňucháča, okrem psov krémovej, bielej, modrej a škoricovej farby.
|
