Mohlo by sa usudzovať, že dalmatínsky pes bezpochyby pochádza z Dalmácie a predsa sú o jeho pôvode pochybnosti. K nim prispieva aj skutočnosť, že ešte v storočí sa nazýval "bengálsky durič", takže sa vyskytuje aj názor, že jeho pôvodnou vlasťou bola India, odkiaľ sa postupne rozšíril po celom Stredomorí a nakoniec sa dostal do Anglicka. Svojím typom pripomína vysokonohého duriča a pôvodne sa aj používal pri love. Čoskoro sa však svojmu poslaniu odrodil a stal sa z neho spoločenský pes. Osobitne ho obľubovala šľachta ako elegantného sprievodcu jazdcov na koňoch a kočiarov. Nesporné je, že dalmatínsky pes je veľmi staré plemeno. Stretávame sa s ním na plátnach starých majstrov, lebo jeho typické škvrnité zafarbenie nemá nijaké iné plemeno. Dodnes zostal spoločenským psom, hoci by iste stálo za pokus obnoviť v ňom jeho driemkajúce poľovné vlastnosti.
Štandard.
Celkový výzor. Dalmatínsky pes má predstavovať silného, svalnatého a čulého psa,
so symetrickými líniami, ani hrubého ani ťažkopádneho, schopného veľkej vytrvalosti pri primerane značnej rýchlosti.
Hmotnosť. Psy 25 kg, sučky 23 kg. Výška. Psy od 55 do 60 cm, sučky od 50 do 55 cm. Hlava a lebka. Hlava má byt' mierne dlhá, lebka plochá, medzi ušnicami dosť široká a v spánkoch dobre utváraná, s miernym sklonom čela, nie v priamej línii od nosa k tylovému hrboľu. Má byť úplne bez vrások. Nos má byť dlhý a silný, pysky hladké, priliehajúce tesne k čeľusti. Čierno škvrnité psy majú ňucháč vždy čierny; pečeňovohnedo škvrnité zasa vždy hnedý. Chrup. Zuby sa majú dotykať a horné zuby majú o niečo presahovať spodné. Oči. Mierne posadené od seba, stredne veľké, guľaté, jasné a iskrivé, s inteligentným výrazom. Ich farba má v čo najväčšej miere závisieť od zafarbenia psa. Čierno škvrnité psy majú mat' oči tmavé (čierne alebo hnedé) a psy s pečeňovohnedými škvrnami svetlé (žlté alebo hnedasté). Okraj okolo očí má byt tiež čierny alebo pečeňovohnedý. Ušnice. Dosť vysoko nasadené, prostrednej veľkosti, pri základni široké a postupne sa zužujúce do zaokrúhleného hrotu, nesené tesne pri hlave, ale tenké a s jemnou srsťou. Vždy musia byť škvrnité; čím viac škvŕn, tým lepšie.
Krk. Primerane dlhý, pekne vyklenutý, Ľahký a kužeľovitý, bez lalokov. Trup. Hrudník nemá byť príliš široký, ale veľmi hlboký a priestranný, rebrá mierne klenuté, nikdy nie sudovité (čo by znamenalo nedostatok rýchlosti). Chrbát je silný. Bedrá sú silné a trochu vyklenuté. Hrudníkové končatiny. Plecia majú byť mierne šikmé, svalnaté, naznačujúce rýchlosť. Hrudníkové končatiny majú byť dokonale rovné, silné a kostnaté, s lakťami tesne pri trupe. Panvové končatiny. Svaly panvových končatín majú byt dobre vyznačené, pätové kĺby nízko pri zemi. Labky. Predné labky sú okrúhle, kompaktné, s pekne vyklenutými prstami (mačacia labka) a guľatými pružnými vankúšikmi. Pri čierno škvrnitom type sú pazúry čierne a biele; pri pečeňovohnedo škvrnitom type hnedé a biele. Chvost. Pri koreni je hrubý a postupne sa zužujúci ku končeku; nebýva hrubý a príliš dlhý. Nemá byť nasadený príliš nízko, ale pes ho má nosiť trochu vyhnutý dohora. Nikdy sa však nemá krútiť. Čím je škvrnitejší, tým lepšie. Osrstenie. Srsť má byť krátka, tvrdá, hustá a jemná, na pohľad hladká a lesklá, ale nesmie byť ako vlna alebo hodváb.
Zafarbenie. Najdôležitejšími znakmi sú farba a škvrnitosť. Základná farba pri oboch typoch má byť úplne biela, veľmi čistá a nezmiešaná; pri čierno škvrnitom type je farba škvŕn čierna a čím je temnejšia a sýtejšia, tým lepšie. Pri pečeňovohnedo škvrnitom type majú byť škvrny pečeňovej farby. Škvrny nemajú navzájom splývať, ale majú byť okrúhle, podľa možnosti dobre vyznačené. Čím sú výraznejšie, tým lepšie. Veľkosť škvŕn sa má pohybovať rozmedzí 20 až 30 mm. Škvrny na hlave, ušniciach, chvoste a končatinách majú byt` menšie než na trupe. Chyby. Čierno strakaté psy nemajú mať pečeňové škvrny a podobne pečeňovohnedo strakaté psy zasa čierne škvrny. Škvrny citrónovej farby sa nemajú vyskytovať na nijakom type. Pigmentové škvrny.
|
