Po prvej svetovej vojne sa už zdalo, že k plemenám duričov, ktoré zanikli, sa pripojí aj štajerský durič. Napriek tomu sa však podarilo toto plemeno zachrániť a dnes je rozšírené v mnohých štátoch Európy viac než kedykoľvek predtým.
Štajerský durič vznikol v druhej polovici minulého storočia krížením hannoverského farbiara s istrijským duričom. Týmto krížením sa mal získať Ľahší pes, ktorý by bol pohyblivejší vo vysokohorských podmienkach. Pokus sa podaril a nové plemeno sa dokonale osvedčilo a osvedčuje. Štajerský durič ši udržal všetky dobré povahové vlastnosti svojho hannoverského predka. Je pomerne pokojný a ovládateľný a má výborný nos. Preto sa s úspechom používa aj v práci na pofarbenej stope a nezahanbí ho ani farbiar. Nie je síce taký ostrý a útočný ako slovenský kopov, ale napriek tomu je veľmi vhodný pri love na diviačiu zver. V Čechách je pomerne vzácny. Vyskytuje sa najmä na Slovensku.
Štandard.
Celkový výzor. Prostredne veľký, so silným svalstvom, chvost väčšinou nesie rovno,ale kosákovito stočený dohora. Má inteligentný, veľmi vážny, ale nie zlý pohľad. Výška v kohútiku 40 až 50 cm. Hlava. Stredne veľká, temeno mierne vyklenuté, tylový hrboľ dobre vyvinutý. Papuľa je od čela trochu odsadená, čierna, vpredu rovno zrezaná, s neprevisnutými pyskami. Chrup je dobre, presne na seba priliehajúci. Osrstenie je dobré, kratšie než na tele, vytvárajúce fúzy. Dĺžka hlavy od tylového hrboľa k hrotu nosa je 22 až 24 cm.
Oči. Jasné, väčšinou hnedé až žlté, múdre. Krk. Hrubý, nie príliš dlhý, trochu ohnutý dohora. Ušnice. Nie príliš veľké, hladko priliehajúce, osrstenie hladšie a mäkšie. Hrudník. Hlboký, objem predstavuje 66 až 79 cm. Brucho. Mierne vtiahnuté.
Chrbát. Široký, dĺžka od tylového hrboľa až ku koreňu chvosta je 65 až 70 cm, ale nikdy pod 65 cm. Končatiny. Rovné, svalnaté, prsty uzavreté, s nie príliš veľkými vankúšikmi. Chvost. Stredne dlhý, nikdy nesmie byt' stočený, pri koreni hrubý, dobre osrstený, na spodnej strane tvoriaci kefku, nie však zástavicu, nesený zľahka kosákovité dohora. Osrstenie. Srsť je len mierne zvlnená, ale nie nápadne huňatá, skoro bez lesku, na dotyk tvrdá a hrubá. Na hrudi a zadnej strane predných nôh sú slabo vystupujúce zástavice. Zafarbenie. Černasté a plavožlté, biela škvrna na prsiach sa povoľuje, iné biele odznaky sú neprípustné. Pôvodné "pančušky" sa šľachtením odstránili. Chyby. Príliš úzka hlava, laločnaté alebo dolu končité ušnice, slabé nohy; veľmi krátky, hrubý alebo veľmi dohora ohnutý chvost. Príliš dlhé, kučeravé a veľmi mäkké osrstenie. Chybou je aj každé iné osrstenie než je uvedené vyššie. Nepresne na seba priliehajúce zuby; slabé Špiciaky.
|
