Hannoverský farbiar (der Hannoverische Schweisshund) vznikol krížením jednotlivých "plemien" farbiarov, ktoré sa chovali na rozličných kniežacích dvoroch vtedajšieho Nemecka. Je teda potomkom rozličných plemien, ktoré sa používali pre prácu na farbe. Cieľom chovu bola najvyššia dokonalosť v práci, ale nie krása. Napriek tomu je hannoverský farbiar ako výsledok tejto plemenitby veľmi ušľachtilý pes a pre milovníkov tohto typu psov možno povedať krásny. Nazvaný je podľa hannoverskeho kniežacieho dvora, kde ho vyšľachtili do terajšej podoby. Najdôležitejšie však je, že prijal všetky najlepšie vlastnosti, ktoré má mat' pes na dohľadávanie poranenej veľkej zveri. Má nesmierne jemný nos, schopný rozlišovať jednotlivé stopy, takže sa naučí držať len stopu, na ktorú ho vypustili. Je pokojný, rozvážny, ale poľovne veľmi náruživý, pritom však ostrý, takže dokáže zastaviť postreleného jeleňa a vystavovať ho dovtedy, kým príde poľovník a jeleňa dostrelí. Druhá svetová vojna mala nepriaznivý vplyv na chovy hannoverských
farbiarov, ktoré sa z úpadku doteraz nespamätali. Aj u nás je len niekoľko jedincov, väčšinou medzi sebou úzko príbuzných, ktoré trpezlivo čakajú na to, až sa ich rady rozšíria. Chovatelia hannoverských farbiarov majú teda pred sebou veľmi ťažkú úlohu zachrániť toto ušľachtilé plemeno poľovných psov pred úplným zánikom.
Štandard
Charakteristika. Hannoverský farbiar je nemecký poľovný pes prostrednej veľkosti, ktorého domovom je hannoverský Jägerhof, Harz a Solling. Podľa toho sa rozoznáva jägerhofská, sollingská a harzská rasa. Dejiny hannoverského farbiara, jeho chov a význam hovoria o ňom ako o vodičovi a psovi, ktorý sa používa pre prácu na farbu. Celkový výzor. Prostredne veľký alebo o niečo menší pes, so silnou, nižšou a podlhovastou stavbou tela. Hlavu a chvost nosí väčšinou vodorovne alebo šikmo dolu; len zriedkavo vysoko. Výraz má vážny. Výška: Psy do 55 cm, sučky do 50 cm. Hlava. Prostredne veľká, horná časť hlavy široká, plocho vyklenutá, vpredu o niečo užšia než vzadu. Čelo je mierne vráskavé, papuľa v dobrom pomere k lebkovej časti hlavy, tylový hrboľ veľmi málo výrazný. Ňucháč je širší než pri všetkých ostatných plemenách, čierny, ale aj hnedý alebo červený. Chrbát nosa sa smerom k očiam zužuje alebo je mierne vtiahnutý, pri pohľade zo strany sa zdá trochu vyklenutý alebo takmer rovný, nikdy však nesmie byť prehnutý dolu. Sklon čela je plochý. Obočie je zreteľne vyvinuté a vystupujúce. Papuľa je vpredu tupá, pysky široké, previsnuté, s výrazným kútikom. Oči. Jasné, smerujúce dopredu, bez stopy červene vo vnútornom kútiku, s ostražitým výrazom, čo spôsobuje hranatosť obočia, ktorá vzniká pri jeho zdvihnutí. Ušnice. O niečo viac než stredne dlhé, veľmi široké, dolu zaokrúhlené, vysoko a v celej šírke nasadené, hladké, bez akéhokoľvek stáčania, splývajúce tesne pozdĺž hlavy a pri zdvihnutí hlavy neklesajú v záhyboch späť. Krk. Dlhý, silný, pomaly sa rozširujúci do pliec, koža na hrdle je plná a voľná, ale nevytvára spadávajúci záhyb (lalok). Trup. Chrbát je dlhý, v bedrovej oblasti široký a mierne vyklenutý, zadok sa šikmo zvažuje. Hrudník široký, hlboký a dlhý, brucho pozvoľna a iba mierne vtiahnuté dozadu.
Hrudníkové končatiny. Sú silnejšie než panvové končatiny. Lopatky sú šikmo postavené, veľmi voľné a pohyblivé. Svaly na pleciach sú dobre vyvinuté. Predlaktie je rovné alebo len zľahka zakrivené, so silným svalstvom, široké záprstie je postavené rovno. Panvové končatiny. Stehná sú úmerne silné, svaly dobre vyvinuté, lýtko dlhé, postavené šikmo a dobre osrstené. Priehlavok je takmer rovný, ale nie podsadený alebo vybočený. Labky. Hrubé, guľaté, s vyklenutými, tesne zovretými prstami, pazúry silné, zakrivené, vankúšiky veľké a hrubé. Chvost. Dlhý, siahajúci aspoň do stredu priehlavku, pri koreni hrubý a pomaly sa zužujúci, takmer rovný, naspodu s dlhším a hrubším osrstením, ktoré však nevytvára tzv. kefku; nesený je prevažne šikmo dolu.
Srsť. Hustá, hladká a pružná, s matným hodvábnym leskom. Zafarbenie. Sivohnedá farba zimnej srsti jelenej zveri, na papuli, ušniciach a pri očiach čiernohnedo pásikovaná; červenohnedá, červenožltá, okrovožltá, tmavo žltoplavá alebo hnedá s čiernym pásikovaním, väčšinou s tmavším zafarbením na papuli, pri očiach a na ušniciach, ako aj s tmavým pásom na chrbte.
Chyby. Úzka, vysoká, lebková časť hlavy, dogovitá alebo príliš končitá papuľa s príliš úzkym nosom, ktorý je až po čelo rovnako široký, pričom sa hore nezužuje, príliš dlhé ušnice so záhybmi alebo úzke ušnice, tenké hrudníkové končatiny, nápadne zakrivené ramenné kosti a predlaktia, labky postavené ako má jazvečík, príliš krátky, tenký alebo veľmi zakrivený a vysoko nesený chvost, ako aj veľmi krátke telo na vysokých nohách a vpredu prestavaná postava. V zafarbení nie je prípustný nijaký biely ani žltý odznak.
|
