Kokeršpaniel je jedným z najstarších pôvodných plemien poľovných psov. Jeho názov sa odvodzuje z anglického slova woodcock (sluka), lebo sa používal pri love na sluky v hustých húštinách, cez ktoré pre svoju veľkosť bez námahy a vášnivo rád prenikal. Z čoho pochádza druhá časť jeho mena, Španiel, sa doteraz nezistilo a zrejme ani v budúcnosti sa spoľahlivo nezistí. Spočiatku sa jednotlivé plemená Španielov medzi sebou nerozlišovali. Až začiatkom 19. storočia sa začali deliť podľa hmotnosti (pod 25 libier a nad 25 libier). Ich vývoj v 19. storočí pokračoval a roku 1893 bol kokeršpaniel prvýkrát uznaný ako samostatné plemeno (už nie ako Španiel pod 25 libier). Roku 1902 vydali jeho samostatný štandard, ktorý prakticky platí až dodnes. Kokeršpaniel je vyslovene poľovný pes s veľmi cennými vlastnosťami, z ktorých vyniká najmä ochota stopovať, zver na stope hlasite prenasledovať, pracovať vo vode, prinášať, ako aj výborný nos. Je to veľmi učenlivý, dobre ovládateľný, väčšinou aj ostrý pes, ktorý je k domácim prítulný, k cudzím Ľudom nedôverčivý a ostražitý. Pre tieto svoje vlastnosti je veľmi obľúbený nielen medzi poľovníkmi, ale stal sa aj veľmi rozšíreným spoločenským psom. Je pravda, že pri zvýšenom dopyte po štencoch komerčný chov nijako nezlepšil ani jeho zovňajšok ani vlastnosti. Ale v posledných desiatich rokoch sa u nás chov kokeršpanielov opäť vymanil zo zajatia obchodných záujmov a prísne sleduje pôvodné poslanie, ktoré má kokeršpaniel v poľovníctve. V Spojených štátoch amerických nedávno vyšľachtili osobitný typ kokeršpaniela, ktorého uznali ako samostatné plemeno a nazvali americký kokeršpaniel. Od anglického sa odlišuje zavalitejšou postavou na kratších nohách, kratšou hranatou hlavou a bohatším osrstením.
Štandard.
Celkový výzor. Zodpovedá pohyblivému, čulému psovi športového typu. Od väčšie ho Field-Spaniela sa odlišuje dĺžkou, výškou, ktorá má byt' 40 cm, aj ináč. V porovnaní s ním má kratší chrbát a o niečo vyššie nohy. Hmotnosť. Má sa pohybovať od 11 do 12 kg. Hlava a lebka. Súmerne vyvinutá papuľa je štvorcová, čeľusť i sánka rovné. Sklon čela je jasne vyznačený. Lebka i čelo majú byt' dobre vyvinuté, s dostatočným priestorom pre mozog. Hlava je čisto modelovaná, líca nesmú byť plné. Nos má byť dostatočne široký a dobre vyvinutý, aby mal pes vynikajúci čuch, ktorým je toto plemeno známe. Oči. Plné, guľaté, ale nevystupujúce. Orieškovo alebo hnedo zafarbené, čo má byt v súlade s farbou srsti. Majú ušľachtilý a inteligentný výraz, s jasným, pozorným a veselým pohľadom. Ušnice. Zvislé, nízko nasadené, jemné a nepresahujúce konček ňucháča. Sú husto porastené dlhou hodvábnou srsťou, ktorá má byť rovná a nesmie sa skrúcať alebo kučeraviť. Krk. Dlhý a svalnatý, dobre nasadený do šikmo položených lopatiek. Trup. Kompaktný, pevne viazaný, pôsobiaci dojmom koncentrovanej sily a neochabujúcej výkonnosti. Krátky, neobyčajne silný a pevný chrbát v pomere k veľkosti a hmotnosti psa sa smerom k chvostu mierne zvažuje. Hrudníkové končatiny. Lopatky šikmé, dobre utvárané, hrudník hlboký a dobre vyvinutý, ale nie príliš široký a guľatý, aby neobmedzoval voľnosť pohybu hrudníkových končatín. Končatiny rovné s dobre vyvinutými kosťami, primerane osrstené. Majú byť primerane krátke na sústredenie sily, ale zasa nie také krátke, aby znižovali výkon, ktorý možno od tohto športového psa s malým vzrastom očakávať. Panvové končatiny. Široko postavené, dobre zauhlené a veľmi svalnaté. Kosti musia byť riadne vyvinuté, končatiny dobre osrstené, rovné a primerane krátke na sústredenie sily, ale nie také krátke, aby to znižovalo ich výkonnosť. Labky. Pevné, guľaté, podobné mačacím. Nesmú byť príliš veľké, ploché a mäkké. Chvost. Je charakteristickým ukazovateľom ušľachtilosti pri všetkých Španieloch. Nízko nasadený chvost môže Ľahší a živší kokeršpaniel nosiť vyššie než ostatné druhy Španielov. Nikdy ho však nesmie niesť vztýčený, skôr v línii s chrbtom, a čím nižšie, tým lepšie. Pri práci má byt' chvost tohto najbystrejšieho a najveselejšieho člena rodiny Španielov v neustálom pohybe. Nemá sa príliš skracovať.
Osrstenie. Srsť je priliehajúca a hodvábna, nikdy nesmie byť drsná alebo vlnitá, dostatočne zriasená, ale nie príliš bohatá a kučeravá. Zafarbenie. Farba srsti môže byt rozličná. Pri jednofarebných jedincoch nie je, okrem odznaku na hrudi, prípustná biela farba. Chyby. Hrubá lebka, tenké kosti, kučeravá srsť, strmé lopatky, otvorené labky, nesprávne pohyby, slabé záprstia, vysoko nesený chvost, nevyvinutý sklon čela, svetlé oko.
|
