Špringeršpaniel je väčší brat kokeršpaniela. Obaja pochádzajú z rovnakých predkov. Keď sa španiele začali rozlišovať podľa hmotnosti, predstavoval špringeršpaniel ťažší typ nad 25 libier. Z jeho názvu je zrejmé, že zver vyháňa, vyráža. Má rovnaké poľovné sklony ako kokeršpaniel. Je však vyšší, robustnejší, od čoho závisí aj jeho poľovné použitie. Na rozdiel od kokeršpaniela už ľahko unesie aj silného zajaca alebo líšku. Napriek svojej všestrannej poľovnej upotrebiteľnosti nie je u nás tak rozšírený ako kokeršpaniel. Až v posledných rokoch vzrastá o neho záujem najmä medzi lesnými zamestnancami a v podmienkach, kde nie je potrebné zver vystavovať. Špringeršpaniela možno rozoznať od kokeršpaniela jednak podľa výšky, vyššie nesených a kratších ušníc a podľa toho, že nikdy nie je jednofarebný.
Štandard.
Charakteristika. Anglický špringeršpaniel je najstarší zo všetkých anglických poľovných psov a plemien. Z neho vyšľachtili všetky druhy anglických športových Španielov pre prácu na suchu, okrem Clumber-Spaniela. Pôvodne sa používal na sliedenie a nadháňanie zveri do sietí, pri love so sokolmi a love durením. Dnes sa používa iba pri love s puškou ako sliedič, dohľadávač a prinášač. Ide teda o staré a čistokrvné plemeno., ktoré by sa malo v tejto forme udržiavať aj naďalej. Pre Špringeršpaniela sú charakteristické jeho pohyby. Rozmach hrudníkových končatín vychádza z ramien priamo dopredu, takže labky sa dostávajú Ľahkým a plynulým pohybom dosť ďaleko. Pes "nevesluje" ani nebeží trhane ako foxteriér. Panvové končatiny zaberajú dosť hlboko pod telom súbežne s líniou hrudníkových končatín. Jeho krok pri pomalom pohybe je charakteristický pre toto plemeno. Celkový výzor. Dnešný špringeršpaniel má výzor súmerného, kompaktného, silného, sebavedomého, živého a výkonného psa, stavaného pre vytrvalosť a výkonnosť. Zo všetkých Španielov, ktoré pracujú v teréne, je najvyšší a má pomerne najľahšiu stavbu tela. Výška a hmotnosť. Pes má dosahovať výšku asi 51 cm a hmotnosť' 22,5 kg. Hlava a lebka. Lebka má byt prostredne dlhá, pomerne široká a mierne zaoblená. Medzi papuľou a čelom je sklon čela medzi očami rozdelený pozdĺžnym vrubom, ktorý smeruje cez čelo k, tylovému hrboľu, pričom sa postupne stráca. Tylový hrboľ nemá byť končitý alebo príliš zreteľný. Líca majú byt' ploché, nie zaoblené alebo plné. Dĺžka papule má byť v primeranom pomere k dĺžke lebky. Je pomerne široká a hlboká, ale nie hrubá, pod očami dobre modelovaná, štvorcová. Pysky však nesmú byť nadmerne vyvinuté, aby pes nemal ťažkosti pri prinášaní zveri. Nozdry sú riadne vyvinuté, sánka je silná, chrup pravidelný, bez predhryzu alebo podhryzu. Oči. Nemajú byť guľaté ani príliš malé, ale strednej veľkosti. Nevystupujú ani nie sú vpadnuté, ale riadne zasadené bez viditeľnej tretej mihalnice. Majú bystrý a priateľský výraz. Myšie, nevýrazné, ako aj svetlé oko je chybou. Oči majú byt tmavo orechovohnedej farby: Ušnice. Zvesené, tesne priliehajúce k hlave, dostatočne dlhé a široké, ale nie príliš. Ušnice majú byť nasadené vo výške očí. Krk. Silný a svalnatý, dostatočne dlhý, dobre zasadený v ramenách, primerane vyklenutý, bez kožných záhybov. Smerom k hlave sa zužuje. Takto utváraný krk podporuje väčšiu výkonnosť a rýchlosť psa. Ovčí krk je chybou. Trup. Silný a úmerne dlhý, nie však príliš dlhý alebo príliš krátky. Hrudník je hlboký a dobre vyvinutý, s dostatočným priestorom pre pľúca a srdce. Rebrá sú pružné a vyklenuté, bedrá silné, svalnaté, mierne vyklenuté a dobre viazané, stehná široké, svalnaté a riadne vyvinuté. Hrudníkové končatiny. Rovné a porastené dlhou srstou vytvárajúcou zástavice. Lakte sú nasadené blízko trupu. Majú byt primerane vyvinuté, lebo nesú hmotnosť tela. Záprstia sú silné a pružné. Panvové končatiny. Od bokov k pätovým kĺbom musia byt dostatočne dlhé. Kolenné a pätové kĺby musia byť mierne zauhlené, ale ani vbočené ani vybočené. Hrubé pätové kĺby sú chybou. Labky. Zotrené, kompaktné, dobre zaguľatené, so silnými vankúšikmi na prstoch. Chvost. Nízko nasadený, dostatočne dorastený srsťou a živý; nikdy nemá byť' nesený nad úrovňou chrbta. Osrstenie. Priliehajúca, rovná srsť, ktorá odoláva nepriaznivému počasiu, ale nesmie byť hrubá. Zafarbenie. Akékoľvek uznané zafarbenie Španielov je prípustné. Uprednostňuje sa však hnedo-biela alebo čierno-biela farba, prípadne jedna z nich s trieslovými odznakmi. Chyby. Hrubá a Ťažká hlava, klenutá lebka, vystúpené lícne kosti, príliš zreteľný sklon čela. Svetlé zafarbenie očí, sklesnuté mihalnice. Strmé lopatky, príliš hrubý krk s voľnou kožou. Plytký hrudník, preliačený chrbát a prestavaný zadok. Slabá kostra, krivé končatiny, zajačia labka.
|
