Český fuzáč je domáca varieta hrubosrstého stavača. Pochádza z pôvodného hrubosrstého stavača, ktorý sa podľa historických dokladov používal už za Karla IV. Popri čistokrvnom chove rozličných plemien psov v druhej polovici minulého storočia sa začal čistokrvne chovať aj český fuzáč a jeho štandard prvýkrát vydali roku 1882. Národnostný útlak v bývalom Rakúsko-Uhorsku však spôsobil, že sa nemohol zapisovať v rakúskej plemennej knihe, takže krátko po prvej svetovej vojne bol takmer pred svojím zánikom, Z niekoľkých posledných typických jedincov ho potom cieľavedomou plemenitbou a použitím krvi iných plemien stavačov zregenerovali a zmodernizovali. Roku 1963 vydala Medzinárodná kynologická federácia jeho dnešný štandard. Od pôvodného štandardu sa exteriérové odlišuje len celkovým zošľachtením. Získal však väčšiu rýchlosť a spôsoby vyhľadávania zveri, pričom nestratil pôvodné vlohy pre prácu v lese a vo vode a ostrosť na škodlivú zver. Vo výkone môže súťažiť s hociktorým iným plemenom stavačov, čo dokázal už niekoľkonásobním výťazstvom v najvyššej celoštátnej súťaži stavačov - Memoriáli Karla Podhájskeho. V súčasnosti je už dostatok chovného materiálu, ktorý sa získava priamym výberom typických jedincov na výstavách a skúškach chovnej spôsobilosti. Obľuba českého fuzáča u nás sústavne, vzrastá a po krátkosrstom stavačovi je to naše najrozšírenejšie plemeno stavačov. Táto obľuba však nie je odôvodnená iba tým, že je to naše národné plemeno. Oceňuje sa najmä jeho schopnosť k všestrannej práci, vrodená ostrosť na škodlivú zver a konečne aj otužilosť, s ktorou konkuruje predovšetkým krátkosrstým stavačom. Ak sa k tomu pridá celkove stúpajúci záujem o hrubosrsté plemená psov vôbec, ktovie, či pomer medzi nemeckým krátkosrstým stavačom a českým fuzáčom nebude u nás už čoskoro opačný.
Štandard
Pôvod. V období pred prvou svetovou vojnou bol český fuzáč najrozšírenejším hrubosrstým stavačom na území dnešnej ČSSR. Svetová vojna a jej dôsledky však spôsobili, že sa v polovici dvadsiatych rokov ocitol takmer pred vyhynutím. Preto sa muselo prikročiť k regenerácii tohto plemena. Základ pre regeneráciu tvorilo niekoľko pôvodných typických jedincov, z ktorých sa plánovitým chovom vyšľachtil moderný typ českého fuzáča. Spomedzi poľovných plemien, ktoré sa u nás dnes používajú, je početnosťou český fuzáč na druhom mieste. Celkový výzor. Český fuzáč je stredne silný hrubosrstý stavač s vrodenými vlastnosťami pre prácu na poli, vo vode i v lese, takže je všestranne upotrebiteľný. Napriek tomu, že má vrodenú ostrosť na škodlivú zver, je Ľahko ovládateľný a má vyvinutú prítulnosť k človeku. Výška. Pes 60 až 66 cm, sučka 58 až 62 cm. Hmotnosť. Najnižšia hmotnosť psa je 28 kg, najvyššia 34 kg, najnižšia hmotnosť sučky je 22 kg a najvyššia 28 kg. Hlava. Sucha, o niečo užšia a dlhá hlava je vysoko zavesená na krku. Papuľa je trochu dlhšia než lebka. Chrbát nosa je mierne oblúkový, širší, s roztvorenými nosovými otvormi a citlivými nozdrami. Farba ňucháča musí byť vždy tmavohnedá. Papuľa sa od očí k ňucháču mierne zužuje. Pysky sú stredne vyvinuté, elasticky uzatvárajú papuľu, pričom horný pysk je mierne previsnutý. Čeľusť i sánka sú mohutné, presne sa črtajúce a svalnaté. Chrup je silný, s úplným počtom zubov, záhryz nožnicový. Sklon čela prechádza mierne, ale zreteľne do čela. Lebka. V hornej časti čela a na temene je mierne vyklenutá a nepatrne zaoblená. Psy majú však lebku o niečo širšiu než sučky. Nadočnicové oblúky sú výrazné, takže spôsobujú hranatosť hlavy a hlbšie očné jamky. Tylový hrboľ je len nepatrný. Oči. Sú mandľovitého tvaru, s miernym výrazom a vyjadrujú bystrú povahu. Majú byť hlboko posadené, tmavojantárovej až sýtogaštanovej farby. Očné mihalnice sú dobre vyvinuté, sivočiernej farby a oko celkom uzatvárajú. Ušnice. Vysoko nasadené, so širokým úponom, zreteľne sa zužujúce k hrotu. Dĺžka ušnice dosahuje dve tretiny lícnej partie a na konci je mierne zaoblená. Ušnice musia priliehať k hlave.
Krk. Prostredne dlhý, s dobre vyvinutým svalstvom, ale suchý a v kohútiku vysoko nasadený. Šija je mierne vyklenutá.
Trup. Pri pohľade spredu vytvára hrudník s plecom harmonický, lýrovitý tvar. Hrudníkový kôš musí byť oválny a jeho šírka úmerná k celkovej stavbe tela. Dolná časť hrudníka musí siahať najmenej k taktovému kĺbu. Predhrudie má byt dobre vyvinuté a hrudná kosť má pri pohľade zo strany vystupovať zreteľne dopredu. Hrudníkový kôš tvoria klenuté rebrá, ktoré sú úmerne rozložené po jeho celej dĺžke. Krátky a pevný chrbát sa od dobre vyznačeného kohútika zvažuje k zadku. Bedrá sú krátke, pomerne široké a mierne vyklenuté. Brucho má byť trochu vtiahnuté, aby umožňovalo správny pohyb, ale nesmie vzbudzovať' dojem chudosti. Zadok je mierne sklonený, dostatočne široký a úmerne dlhý. Krížová kosť' musí byt' uložená tak, aby pri mohutnejšom svalstve neovplyvňovala držanie chvosta, ktorý pes nesie vodorovne alebo iba nepatrne dohora. Hrudníkové končatiny. Plece sa vyznačuje dobre vyvinutým svalstvom, lopatka má byť správne šikmo uložená a s ramennou kosťou musí vytvárať tupý uhol. Lakeť musí byť pevne stavaný a dobre viazaný svalstvom. Záprstie má byť pomerne krátke, takmer kolmé, smerujúce len mierne dopredu. Labka je plne uzavretá, tupo lyžicovitého tvaru, s dobre klenutými prstami, zakončenými pevnými pazúrmi tmavosivej až čiernej farby. Vankúšiky sú vysoké a pevné, dokonale pigmentované. Medzi prstami je zreteľný zakrpatený zvyšok plávacej blany. Panvové končatiny. Panva musí byť úmerne dlhá, stehno široké, s dobre vyvinutým svalstvom. Lýtko smerujúce šikmo dozadu musí byt' správne zauhlené, aby umožňovalo plynulý pohyb. Pätový kĺb nie je príliš vysoký, suchý, s dlhou, len miernie odstávajúcou pätovou kosťou. Predpätie je takmer kolmé, krátke a primerane silné. Labka má ten istý tvar ako na hrudníkovej končatine. Ak sa vyskytujú vlčie pazúry, treba ich odstrániť. Chvost. Má byt` nasadený tak, aby predlžoval chrbtovú líniu. Je prostredne dlhý a skracuje sa o tri pätiny. Osrstenie. Prípustné farby srsti sú: tmavý beloš s hnedými fľakmi alebo bez nich; hnedák s odznakmi na predhrudí a spodnej časti hrudníkových končatín alebo hnedák bez akýchkoľvek ďalších odznakov. Srsť' môže byt' trojaká, a to: a) mäkká, hustá podsada, dlhá 1,5 cm; zabraňuje prenikaniu vlhkosti na kožu a v lete takmer vypĺzne; b) krycia srsť, dlhá 3 až 4 cm, primerane tvrdá a hrubá, dobre priliehajúca;
c) pesíky, dlhé 5 až 7 cm, osobitne tvrdé a rovné; výrazné sú najmä na predhrudí, chrbtovej línii, slabinách a pleciach. Na hrudníkových i panvových končatinách je srsť spredu kratšia a hrubá, kým na zadnej strane je dlhšia. Na spodnej strane chvosta nesmie byt tzv. kefka. Osrstenie hlavy. 1Va sánke i na pysku je dlhšia a mäkšia srsť, ktorá vytvára fúzy typické pre toto plemeno. Srsť na obočí je výrazná a smeruje šikmo hore. Čelo, temeno a líca sú pokryté krátkou a hrubou srsťou. Na ušnici vyrastá krátka, mäkšia a priliehajúca srsť. Postava. Český fuzáč je stredne silný, ušľachtilý pes, ktorého celkový výzor svedčí o vytrvalosti a sile. ' Chod. Mechanika pohybu je úplne pravidelná v kroku i v kluse, pričom línia chrbta je takmer bez výkyvu a stopy sa pri kluse skoro prekrývajú.
|
Najdôležitejšie miery
|
Pes
|
Sučka
|
| Hmotnosť
|
34 kg
|
25 kg
|
| Výška
|
63 cm
|
60cm
|
| Dĺžka hlavy
|
28 cm
|
23 cm
|
| Dĺžka lebky
|
14 cm
|
11 cm
|
| Dĺžka chrbta nosa
|
13 cm
|
11 cm
|
| Šírka hrudníka
|
20 cm
|
18 cm
|
| Výška hrudníka
|
25 cm
|
23 cm
|
| Dĺžka trupu
|
56 cm
|
53 cm
|
| Obvod hrudníka za lakťami
|
80 cm
|
72
|
| Obvod hrudníka pri poslednom rebre
|
72 cm
|
64 cm
|
| Uhol medzi lopatkou a ramennou kosťou
|
110°
|
| Uhol medzi ramennou a vretennou kosťou
|
135°
|
| Uhol medzi bedrovou a stehnovou kosťou
|
110°
|
| Uhol medzi stehnovou a holennou kosťou
|
125°
|
| Uhol medzi holennou kosťou a priehlavkom
|
135°
|
Chyby. Krátka, klinovitá alebo guľatá hlava, vytreštené oko, nedostatočne vyvinuté Predhrudie, nízko nasadená alebo príliš dlhá ušnica, krátky hrubý krk s voľnou kožou, málo výrazná hrubá kosť, nezreteľný kohútik, nesprávny pomer medzi dĺžkou a výškou, strmý zadok, otvorená alebo zajačia labka. Jemnejšia srsť, príliš krátka alebo príliš dlhá srsť, nevýrazné fúzy a obočie, nedostatok pigmentu, prevaha. bielej farby (strakoš nie je prípustný), iná farba oka než sa uvádza v štandarde. Chybou je aj príliš osrstená labka.
|
