Írsky seter vznikol po špecializácii farieb setrov asi v polovici minulého storočia z bieločervených setrov, ktoré sa chovali prevažne v Írsku. Výberom prevažne červených psov vyšľachtili úplne červeného írskeho setra, ako ho poznáme dnes.
Je to elegantný, ušľachtilo stavaný pes s vysoko vyvinutými poľovnými vlohami, ktoré mu zostali aj potom, keď sa pre svoj elegantný zovňajšok vzdialil svojmu poľovnému poslaniu a stal sa vyhľadávaným módnym psom. Neobyčajne silne vyvinutý poľovný pud býva príčinou ťažšej ovládateľnosti, ale ak sa dôsledným výcvikom podarí írskeho setra dobre ovládnuť, stane sa z neho vynikajúci poľovný pes, ktorý má vlohy pre všestrannú prácu, najmä vrodenú ochotu pre prácu vo vode a prinášanie.
U nás je írsky seter viac rozšírený než jeho anglický brat, ale napriek tomu sa v minulosti len zriedkavo používal na poľovačkách, lebo sa stal vyhľadávaným spoločníkom mestských milovníkov psov. Dnes však jeho obľuba medzi poľovníkmi čoraz viac stúpa vďaka jeho vynikajúcim poľovným vlastnostiam.
Štandard.
Celkový výzor. Ušľachtilý typ bežca, s miernym výrazom. Hlava a lebka. Hlava má byľ dlhá a suchá, nie úzka, krátka alebo okolo ušníc hrubá. Medzi ušnicami je lebka oválna, s nadbytkom priestoru pre mozog; tylový hrboľ je dobre vyznačený. Obočie je zdvihnuté a zdôrazňuje čelový vrub. Papuľa je hlbšia, na konci skoro štvorcová. Od sklonu čela k hrotu ňucháča má byf dlhá, nozdry široké a čeľusť a sánka takmer rovnako dlhé. Pysky nemajú byť previsnuté. Ňucháč írskeho setra je tmavomahagónovej, tmavoorechovej alebo čiernej farby. Chrup. Pravidelne rozložený, bez predhryzu alebo podhryzu. Oči. Nemajú byt' príliš veľké a orechovohnedej alebo tmavohnedej farby. Ušnice. Sú strednej veľkosti, tenké, vzadu nízko nasadené. Visia v úhľadných záhyboch a priliehajú tesne k hlave. Krk. Je stredne dlhý, dosť svalnatý, ale nie príliš. hrubý, mierne klenutý, bez akýchkoľvek kožných záhybov.
Trup. Súmerný, s pružnými dobre klenutými rebrami, ktoré poskytujú pľúcam dostatok priestoru. Bedrá sú svalnaté, mierne klenuté. Hrudníkové končatiny. Lopatky sú dlhé, šikmo položené dozadu, ich horné zakončenie má byt' jemne modelované. Hruď má byt' podľa možnosti hlboká, spredu o niečo užšia. Hrudníkové končatiny majú byt' rovné a svalnaté, s dobre vyvinutými kosťami. Lakte majú byt uložené nízko, aby nebránili v pohybe a nesmú byf vbočené ani vybočené. Panvové končatiny. Široké a výkonné, od bokov k pätovým kĺbom dlhé a svalnaté: Predpätie je krátke a silné. Kolenné a pätové kĺby sú dobre zaoblené a zauhlené a nesmú byf ani vbočené ani vybočené. Labky. Malé, dosť pevné, so silnými, dobre viazanými a klenutými prstami.
Chvost. Stredne dlhý, primeraný veľkosti psa a nasadený o niečo nižšie. Pri koreni je hrubý a zužuje sa až do hrotu. Podľa možnosti má byf nesený na úrovni alebo pod úrovňou chrbta. Osrstenie. Srsť na hlave, prednej časti nôh a na koncoch ušníc má byt' krátka a jemná. Na ostatných častiach tela a na nohách stredne dlhá, hladká, bez akejkoľvek kučeravosti a vlnitosti. Srsť na horných častiach ušníc má byť dlhá a hodvábna, na zadnej strane hrudníkových i panvových končatín dlhá a jemná. Dostatok hustej previsnutej srsti na slabinách môže pokračovať po hrudi a krku. Labky sú medzi prstami dobre osrstené. Na chvoste je úhľadná zástavica zo strednej dlhej srsti, ktorá sa postupne ku koncu skracuje. Všetka srsť má byf čo najkratšia a najrovnejšia. Zafarbenie. Sýtogaštanové, bez najmenšej stopy po čiernej farbe. Biela farba na hrudi, pod krkom alebo na prstoch, malá hviezda na čele, úzky pásik alebo plamienok na nose nie sú chybou. Chyby. Ťažká, hranatá alebo klinovitá hlava so sploštenou lebkou, vyznačeným sklonom čela, mohutným ňucháčom a previsnutými pyskami, ďalej chybný chrup a zuby žltkastej farby.
|
