|
Už v sedemnástom storočí bolo známe, že mnísi v augustiniánskom kláštore sv. Bernarda vo Švajčiarsku chovajú mohutné strážne psy, ktoré často používajú na vyhľadávanie a záchranu pútnikov pred vyčerpaním a zamrznutím, ktorí zablúdili v snehových búrkach. Najslávnejší z týchto psov sa volal Barry. V rokoch 1800 až 1812 zachránil asi štyridsať Ľudí pred istou smrťou. Najčudnejšie na tom je, že túto šľachetnú prácu konajú tieto veľké psy pre človeka až dodnes. Predkami týchto psov, ktoré sa už v tom čase chovali čistokrvne, boli silné dogovité psy, ktoré sa používali na stráženie stád. Zrejme to boli potomkovia psov sprevádzajúcich rímske légie pri ich vojenských výpravách na sever od Alp. Preto bernardskí mnísi vhodným výberom týchto domácich strážnych psov položili základ vzniku plemena, ktoré roku 1865 prevzalo názov svojho pôvodného domova. Keď' sa rozšírili správy o výborných vlastnostiach bernardínov, ujali sa ich chovu aj iní chovatelia, najmä Angličania, ktorí pôvodné švajčiarske psy krížili s inými dogovitými plemenami, predovšetkým s mastifom a newfoundlandským psom, čím si síce rozšírili chovnú základňu, ale vlastnému'. Týmto krížením vznikli ťažkopádne, mohutné zvieratá, ktoré sa značne odchyľujú od pôvodných odolných a obratných kláštorných psov. Živým dokladom kríženia s newfoundlandským psom je dlhosrstá forma bernardína, ktorá je dnes veľmi rozšírená takmer po celom svete. Bernardín je povahové dobrácke zviera, ktoré miluje svoj domov aj s jeho obyvateľmi. K cudzím ľuďom je však nedôverčivý. Preto sa z neho stal dobrý strážca, vzbudzujúci rešpekt. Ešte pred druhou svetovou vojnou ho bolo možné často vidieť aj u nás ako záprahového psa. Pre svoju pokojnú, neútočnú povahu bol veľmi vhodný na túto prácu. Vojna i povojnové obdobie so stravovacími ťažkosťami podstatne obmedzili chov bernardínov a dnes ho u nás chovajú len skutoční priatelia tohto plemena. Bernardín sa používa ako lavínový pes a sprievodca v Alpách a Pyrenejach.
Štandard.
Krátkosrstý bernardín
Celkový výzor: Silné, úmerne vysoké, vo všetkých častiach pevné, svalnaté telo s mohutnou stavbu a veľmi inteligentným výrazom. Výraz psov s tmavou maskou sa zdá vážnejší, ale nikdy nie zlý.
Výška: Psy najmenej 70 cm, sučky 65 cm. Sučky majú slabšiu a jemnejšiu stavbu.
Hlava: Tak ako celé telo aj hlava je mohutná a impozantná. Silné temeno je široké, trochu vyklenuté a po stranách miernym zaoblením prechádza do veľmi silne vyvinutých vysokých lícnych partií. Tylový hrboľ je vyvinutý iba mierne. Nadočnicové oblúky sú vyvinuté veľmi silne a s pozdĺžnou osou hlavy vytvárajú približne pravý uhol. Medzi očami pri koreni nosa sa začína zdanlivo hlboký, najmä v prvej polovici silne vyznačený a smerom k tylovému hrboľu sa postupne strácajúci vrub, ktorý siaha cez celé temeno. Bočné línie hlavy sa od vonkajších očných kútikov smerom k tylovému hrboľu značne rozbiehajú. Temeno prechádza zrazu a dosť strmo do nosovej oblasti. Koža tvorí na čele nad očami smerom k čelovému vrubu viac alebo menej zreteľné, dosť' silné záhyby, ktoré vynikajú najmä v afekte, ale nevyvolávajú zamračený výraz. Príliš vyvinuté záhyby nie sú žiadúce. Nos. Je krátky a nezužuje sa. Kolmý priemer na koreni musí byť väčší než jeho dĺžka. Chrbát nosa nie je vyklenutý, ale rovný, pri niektorých psoch trochu preliačený. Cez celý chrbát nosa sa ťahá od koreňa až k hrotu dosť široká, zreteľne vyznačená plytká ryha. Horné pysky sú silne vyvinuté, nie sú ostro oddelené, ale ich dolný okraj tvorí pekný, mierne previsnutý oblúk. Spodné pysky nesmú visieť hlboko. Chrup má byť úplný, silný a v dobrom pomere k tvaru hlavy. Čierne vnútro papule je nežiadúce. Ňucháč je veľmi vyvinutý, široký, s priestrannými nozdrami a rovnako čierny ako pysky.
Oči: Uložené sú viac dopredu než do strany. Sú prostredne veľké, zamatovohnedé, s bystrým, prívetivým výrazom a hlbšie posadené; spodné mihalnice zvyčajne nepriliehajú, a preto pri vnútornom kútiku vytvárajú hranatý záhyb. Príliš sklesnuté mihalnice s nápadne vystupujúcimi slznými žľazami alebo veľmi sčervenený, zdurený záhyb spojovky a príliš svetlé oči sú nežiadúce.
Ušnice: Stredne veľké, dosť vysoko nasadené, pri základni veľmi silne vyvinuté, mierne odstávajúce, potom ostrým ohybom po stranách poklesnuté, priliehajú bez otáčania k tvaru hlavy. Ušnica je jemná a tvorí zaoblený, k hrotu trochu predĺžený trojuholník, ktorého predný okraj pevne prilieha k hlave, kým zadný okraj, najmä keď je pes v pozore, môže trochu odstávať. Slabo nasadené ušnice, ktoré tesné priliehajú k hlave, jej dodávajú oválny a málo výrazny tvar, kým dobre nasadené ušnice prepožičiavajú hlave hranatejšiu, širšiu tylovú oblasť a oveľa výraznejší tvar.
Krk: Vysoko nasadený, veľmi silný, v afekte vztýčený, ináč vodorovný alebo mierne poklesnutý. Prechod hlavy do šije je vyznačený zreteľnou ryhou. Šija je veľmi svalnatá, zo strany klenutá, takže krk vyzerá trochu krátky. Výrazný lalok ani jeho prílišný vývin nie je žiadúci.
Trup: Lopatky sú šikmé a široké, veľmi svalnaté a silné. Kohútik je dobre vyvinutý. Hrudník je vyklenutý, mierne hlboký, nemá siahať nižšie než úroveň lakťa. Chrbát je veľmi široký a až po bedrá úplne rovný, odtiaľ mierne sklonený a nenápadne prechádzajúci do koreňa chvosta. Zadok je dobre vyvinutý, stehná veľmi svalnaté. Brucho je jasne oddelené od veľmi silnej bedrovej časti; len mierne je vtiahnuté.
Hrudníkové končatiny: Rovné a silné. Rameno je veľmi silné a neobyčajne svalnaté.
Panvové končatiny: Celé sú silne vyvinuté. Stehná sú svalnaté. Pätové kĺby mierne zauhlené. Vlčie pazúry, ktoré sa občas nachádzajú na vnútornej strane panvových končatín, sú viac alebo menej vyvinuté a pre používanie a posudzovanie psa nemajú význam. Možno ich operatívne odstrániť. Labky. Široké, mierne zovreté, so silnými, značne klenutými prstami.
Chvost: Vychádza priamo zo zadku. Je široký, silný, veľmi ťažký a dlhý; končí sa silným hrotom, v obrátené visí voľne dolu, len posledná tretina môže byť slabo zdvihnutá dohora, čo sa nepokladá za chybu. Značný počet psov má koniec chvosta ohnutý (ako obrátené f). V afekte nosia všetky psy chvost viac alebo menej zahnutý dohora. Nesmie však byt` príliš kolmý alebo stočený nad chrbtom. Malé stočenie na konci chvosta možno pripustiť.
Osrstenie: Veľmi hustá, tvrdá, hladko priliehajúca srsť. Na dotyk nie je drsná. Stehná sú slabé. Na koreni chvosta je srsť dlhšia a hustejšia, smerom ku koncu je kratšia. Chvost je huňatý, ale netvorí zástavicu.
Zafarbenie: Biela s červenou alebo červená s bielou - červená v najrôznejších odtieňoch, pásikované škvrny s bielymi odznakmi. červená a hnedožltá farba sú celkom rovnocenné. Povinné odznaky: biele prsia, nohy a koniec chvosta, pás na nose, krčný obojok alebo škvrna na šiji; škvrna na šiji a lysina sú veľmi žiadúce. Psy nikdy nie sú jednofarebné alebo bez bielej farby. Chybou sú všetky ostatné farby, okrem obľúbenej tmavej masky na hlave a na ušnícíach.
Štandard
Dlhosrstý bernardín
Dlhosrstá forma sa celkom podobá krátkosrstej okrem srsti, ktorá nie je tvrdá, ale stredne dlhá, hladká alebo mierne zvlnená, nie však skrútená alebo kučeravá. Chybou je aj príliš dlhá a huňatá srsť. Srsť na bedrách a zadku býva zvlnená viac, čo sa v jemnom náznaku nájde aj pri krátkosrstej forme. Na chvoste je hustá, mierne dlhá srsť. Skrútená alebo kučeravá srsť na chvoste nie je žiadúca. Zástavica na chvoste je chybou. Chybou je aj pútcom rozdelená srsť na chvoste. Na hlave a ušniciach má byt' krátka a mäkká srsť. Dlhšie hodvábne chlpí na koreni ušníc sú povolené. Na hrudníkových končatinách sú iba slabé zástavice, kým na panvových končatinách sú dobre vyvinuté ("nohavičky").
Chyby: Všetky odchýlky od plemenných znakov, ako napríklad: prehnutý alebo nepomerne dlhý chrbát, príliš zaoblené pätové kĺby, veľmi strmá panvová končatina, zježené chlpy medzi prstami, sudovitý a kravský postoj, neúplný chrup, predhryz alebo podhryz (vyžaduje sa nožnicový záhryz).
| |
Topweb - Atlas Plemien Psov - Pracovné psy - Ostatné - Bernardín
BERNARDÍN
Predošlá stránka
