|
Strelka a Belka, možno potomkovia práve tej lajky, ktorú neznámy umelec už roku )37 stvárnil na freske zachovanej v Kijeve, svojím vstupom do vesmíru podali presvedčivý dôkaz o vynikajúcich vlastnostiach tejto skupiny severských psov. Lajky možno pokladáť za jedno z najstarších plemien psov, ktoré slúžia človeku. odnes sa im zachovali charakteristické znaky, ktoré dokazujú ich úzku spriáznenosť s vlkom a šakalom. osôb práce i životné prostredie počas mnohých generácií utvrdili v jednotlivých :skupinách Lajok určité typické i psychologické znaky, podľa ktorých ich môžeme zdedili do troch podskupín:
A - ovčiarske lajky, B - záprahové (polárne) lajky, C - poľovné lajky: - Ovčiarske lajky Pôvodným plemenom je nemecká Lajka, ktorá je príbuzná s laponskou Lajkou rozšírenou na celom severe Škandinávskeho polostrova. Celková charakteristika. Nemecká Lajka je menší, Ľahký, ale pritom kompaktný pes. Psy dosahujú výšku v kohútiku najmenej 45 cm, sučky najmenej 40 cm. Pred drsným severským podnebím ich chráni dlhá srsť. Široká lebka prechádza do úmerne vypuklého čela. Sklon čela je zreteľne vyznačený. Nos je v pomere k ostatnýmčastiam hlavy kratší, s priliehajúcimi lícami, ktoré pevne obopínajú čeľusť i sánku, a suchými pyskami. Oči sú guľaté, zriedkavo posadené šikmo, tmavoorechovej farby. červenohnedé lajky majú žltozelené oči. Praktická upotrebiteľnosť tejto skupiny je zrejmá už z názvu. Ale okrem toho, že sú výbornými pomocníkmi pastierov, osvedčili sa aj pri love na vodné vtáky, pri love veveričiek, dokonca aj medveďa. Je zaujímavé, že krížením ovčiarskych Lajok s poľovnými sa poľovné pudy zvýraznia až do takej miery, že psy zdivejú (zúrivé prenasledovanie, gniavenie, načínanie zveri ap.). Kríženie nepriaznivo ovplyvňuje aj dĺžku srsti. Srsť' krížencov je podstatne kratšia, takže nespĺňa svoju ochrannú funkciu (lajky s nedostatočnou dlhou srsťou v lete v močaristom teréne sužujú mračná komárov). Varovným znamením nežiadúceho kríženia v niektorej generácii sú výrazne zväčšené temenné hrbole. B - Záprahové (polárne) lajky
Predstavujú najpočetnejšiu podskupinu. Prevážajú Ľudí aj náklad tam, kde na severe končia všetky cesty zjazdné pre vozidlá. Okrem práce v záprahu (ktorý tvorí 8 až 13 psov) sa lajky úspešne využívajú aj pri nadháňaní losov alebo horských snežných baranov a jeleňov. V minulosti, keď polárny medveď ešte nebol chránený, osvedčili sa aj pri jeho love. Keďže tieto lajky sú rozšírené na obrovskej ploche od povodia Obu po Čukotku, od pobrežia Severného Pádového mora až k Amuru a vyskytujúci sa v mnohých variantoch, v nasledujúcej charakteristike je opísaná typická Lajka východných severských oblastí. Celková charakteristika. Záprahová - polárna Lajka je pes s pevnou, silnou kostrou, vzbudzujúci dojem sily a vytrvalosti. Tomu zodpovedá aj výška, a to pri psoch najmenej 60 cm a pri sučkách 58 cm. Typický je značne vyvinutý hrudník. C - Poľovné lajky
Sú najdôležitejšími pomocníkmi Ľudí v rozľahlých lesoch severnej Európy a Ázie. Lovci sú presvedčení o tom, že dobrá poľovná Lajka je pre nich tou najlepšou zbraňou. Prakticky je to všestranne upotrebiteľný poľovný pes. Už v 19. storočí sa významní ruskí kynológovia usilovali začleniť mnoho druhov týchto Lajok do jednotlivých plemenných skupín tak, aby sa ďalším šľachtením iba utvrdzovali ich žiadúce poľovné vlastnosti. Roku 1898 vyšla v Rusku prvá kniha o Lajkach od M. G. Dmitrijené-Sulina, v ktorej sa na základe skúseností lovcov i teórie odborníkov lajky veľmi vysoko hodnotili. Roku 1920 podpísal V. I. Lenin "Dekrét o poľovníctve", a tým sa začala znovu budovať aj kynológia.- Štandard
Dôkazom mnohoročného úsilia je existencia širokej chovateľskej základne čisto krvných Lajok. Všetky dnešné druhy Lajok možno zaradiť podľa štandardov schválených väčšinou hlasov na Všezväzovom kynologickom zasadnutí v roku 1954 do niektorej z uvedených štyroch skupín:
1. Rusko-európska Lajka
Celkový výzor: Prostredne vysoký, silný, svalnatý pes. Výška psov v kohútiku 52-58 cm, sučiek len o 2 cm menej.
Hlava: Pri pohľade zhora vytvára rovnostranný trojuholník so základňou v oblasti zátylka. Papuľa je v pomere k lebke kratšia. Sklon čela nevýrazný, čeľusť i sánka dobre zauhlené. Papuľa (ňucháč je končitá s plochými lícami a priliehajúcimi suchými pyskami.
Oči: Majú jasný, veselý a živý výraz. Sú prostredne veľké, nevystúpené ani nevpadnuté, s mierne šikmými očnými mihalnicami, hnedej farby. Ušnice. Majú tvar trojuholníka. Sú primerane vysoko nasadené, neveľké, vzpriamené a pohyblivé.
Končatiny: Pravidelné, postavené bez rozstupu. Záprstia sú rovné, labky zovreté. Vlčie pazúry na panvových končatinách sú nežiadúce.
Chvost: Začína sa v oblasti bedrového kĺbu a dosahuje k pätovému kĺbu. Nesený je na chrbte buď kosákovito, alebo kruhovito stočený. V pokoji alebo pri rýchlej chôdzi sa trochu vzpriamuje.
Osrstenie: Srsť je hustá, hrubá, rovná, s mäkkou podsadou. Dlhšia srsť na šiji vytvára hrivu. Hlava; ušnice a končatiny sú porastené krátkou srsťou. Na stehnách je srsť dlhšia. Chvost je rovnomerne osrstený. Na jeho vnútornej strane je srsť o niečo dlhšia, ale nevytvára zástavicu.
Zafarbenie: Čierna, biela, sivá, škvrnitá, tmavohnedá.
Chyby: Príliš dlhá masívna papuľa v pomere k lebke, malé alebo veľké oči, zvislé, zaguľatené a nízko nesené ušnice, príliš dlhý alebo šabľovitý zahnutý chvost, svetlý ňucháč pri strate pigmentu.
Chyby srsti: Riedka podsada, vlnitá srsť, príliš dlhé osrstenie na vnútornej strane chvosta a na končatinách. Celkove krátke osrstenie.
2. Západosibírska Lajka
Celkový výzor: Prostredne vysoký, silný pes. Oproti rusko-európskemu druhu má podlhovastejšie telo.
Výška: Výška psov je 54-60 cm, sučiek o 2 cm menej.
Hlava: Pri pohľade zhora vytvára ostrý klin so širokým temenom. Papuľa je približne rovnako dlhá ako ostatná lebková časť. Sklon šije je zreteľný, sklon čela nevýrazný. Papuľa je klinovitá, líca priliehajúce, pysky neprevisnuté, pevne priliehajúce.
Ušnice: Majú tvar vyššieho trojuholníka, sú vzpriamené, pohyblivé.
Oči: Prostredne veľké, s výrazne šikmo posadenými mihalnicami.
3. Karelofínska Lajka
Celkový výzor: Vyznačuje sa neveľkým vzrastom. Je to pevný a pohyblivý pes.
Výška: Výška psa v kohútiku je 42-48 cm, sučky o 2 cm menej. Hlava. Pri pohľade zhora klinovitá, ale nie príliš široká šija. Zauzlenie šije nezreteľné a slabo vyznačený je aj sklon čela. Čelo a papuľa prebiehajú rovnomerne. Pysky sú slabé, neprevisnuté, dobre priliehajúce.
Ušnice: Neveľké, vztýčené, pohyblivé, v tvare vyššieho "A" a výrazne zahrotené.
Oči: Neveľké, s trochu šikmými mihalnicami.
Hrudník: Hlboký, čo vyniká najmä v pomere k nie príliš širokému chrbtu a zadku.
Končatiny: Postavené rovnobežne, prsty zovreté.
Chvost: Nasadený je v oblasti bedrového kĺbu. Pes ho nesie na chrbte kruhovito stočený; ale pripúšťa sa aj kosákovité stočenie. Je dobre osrstený, dlhšia srsť je na spodnej strane.
Osrstenie: Srsť je hustá, hrubá, rovná s mäkkou podsadou na krku a trupe. Hlava, ušnice a končatiny sú porastené krátkou srsťou. Na stehnách je srsť dlhšia.
Zafarbenie: Veľmi variabilné.
Chyby: V pomere k lebke príliš dlhá, masívna papuľa, výrazne zväčšený alebo chýbajúci sklon čela, guľaté malé alebo veľké oko, zvislé, zaguľatené, nízko nesené ušnice. Príliš dlhý chvost. Vlčie pazúry sú neprípustné.
Chyby srsti: Riedka podsada, vlnitá srsť.
4. Východosibírska Lajka
Celkový výzor: Oproti západosibírskemu typu je táto Lajka dlhšia.
Výška: Výška psa v kohútiku je 55-63 cm, sučky o 2 cm menej. Okrem toho, že východosibírske lajky sú dlhšie a vyššie majú aj silnejšiu kostru.
Hlava: Patrí medzi výrazné zvláštnosti. Pri pohľade zhora má klinovitý. tvar so zodpovedajúcou šírkou v temennej časti. Dĺžka papule a dĺžka temennej časti sú rovnaké. Výrazný je sklon šije. Sklon čela je pozvoľný, málo výrazný. Papuľa je v rovnobežnej línii s čelom.
Ušnice: Vztýčené, pohyblivé, zahrotené, ale prípustné je aj mierne zaoblenie, nie príliš vysoko posadené.
Oči: Úzke, šikmo postavené, vyžaduje sa tmavá farba, ale pripúšťa sa akékoľvek zafarbenie.
Zuby: Silné, biele, s nožnicovým záhryzom, Krk. Silný, dlhý ako hlava.
Kohútik: Je svalnatý a vystupuje nad chrbát.
Chrbát: Rovný, široký, pevný.
Hrudníkové končatiny: Priame, dobre zauhlené, so silnými kĺbmi a miernym sklonom nadprstia.
Panvové končatiny: Svalnaté, s dlhou holeňou, dostatočne zauhlené. Postavenie končatín je priame, labky uzavreté. Vlčie pazúry sú nežiadúce.
Chvost: Maximálne dosahuje k pätovému kĺbu. Zvyčajne je kosákovité stočený k zadku.
Pohyb: Súmerný, krok priestorný. Charakteristický je nízky klus.
| |
Topweb - Atlas Plemien Psov - Pracovné psy - Ostatné - Lajka
LAJKA
Predošlá stránka
