|
V niektorých krajinách ju nazývajú dánska doga (napr. vo Francúzsku "Grand Danois", v Anglicku "Great Dane"), čo je však celkom nesprávne, lebo už od roku 1879 bolí prvýkrát v Nemecku stanovené jej plemenné znaky a plemeno nemecká doga.
Patrí medzi najväčšie psy vôbec. Je potomkom pôvodných dogovitých psov, ktoré sa už v staroveku chovali na vojenské i poľovné účely. Boli to mohutné, ťažké, neohrozené a odvážne psy, vedomé si svojej sily. Z rozličných typov týchto dogovitých psov vznikli v rôznych krajinách krížením početné čistokrvné plemená, ktoré sa exteriérom navzájom podobajú. Aj na vzniku nemeckej dogy sa zúčastnili iné, nepríbuzné plemená, najpravdepodobnejšie greyhound (anglický sivý chrt), ktorý ovplyvnil jej telesnú stavbu i farbu. Blízkym príbuzným nemeckej dogy je v Anglicku vychovaný mastif. Spolu s francúzskou "bordeauxskou dogou" je to najťažší pes vôbec, ktorý dosahuje hmotnosť až 90 kg. Dnešná nemecká doga je ušľachtilý pes s veľmi výrazným zovňajškom, s jemne modelovanou hlavou, s pokojným, sabavedomým správaním, ale napriek tomu pozorným a ostražitým, k cudzím ľuďom nedôverčivým až nebezpečným. V rodine je doga spoľahlivým, verným spoločníkom, osobitne oddaným deťom a všetkému slabšiemu. Povesti, že v starobe dogy hryzú nie sú pravdivé. Ak sa vyskytnú zlé jedince, naučilo ich to iba zlé okolie zlým zaobchádzaním. Doga je výborný strážca i sprievodca, ale môže sa vycvičiť aj na služobné účely. Jej väčšiemu uplatneniu na tieto účely zabraňuje iba zvýšená možnosť poranenia figurantov a stíhaných osôb. U nás sa ich chov obmedzuje iba na pomerne malý okruh ctiteľov týchto psov, neľutujúcich obete, ktoré sú spojené s držaním takýchto veľkých psov.
Štandard.
Celkový výzor a charakter: Celkový ušľachtilý zjav a mohutná, ale pritom darmo nizká telesná stavba nemeckej dogy vyjadruje hrdosť', silu a eleganciu. Obdiv si získava najmä svojou výraznou hlavou, ani v najsilnejšom afekte neprezrádza nijakú nervozitu, na diváka pôsobí dojmom ušľachtilej sochy. Preto nervózne a bojazlivé dogy sa môžu na výstave - bez zreteľa na svoj ostatný výzor ocenili ako "chybné". V charaktere je nemecká doga prívetivá, láskyplná a prítulná k príslušníkom rodiny, najmä k deťom, k cudzím rodinám sa správa zdržanlivo a nedôverčivo. Výška. V kohútiku musia psy dosahovať najmenej 80 cm, sučky najmenej 72 cm. Je žiadúce, aby sa tieto rozmery podstatne prekračovali. Hlava. Vzpriamená, úzka, nápadná, výrazná, jemne modelovaná (najmä partie pod očami), so zdôrazneným sklonom čela. Pri pohľade z boku musí byt' čelo ostro odsadené od chrbta nosa. ťelo a chrbát nosa majú spolu prebiehať rovnobežne. Pri pohľade spredu musí byť hlava úzka, chrbát nosa má byť čo najširší, svaly líc len mierne naznačené a v nijakom prípade nesmú vystupovať. Nosová oblasti má byt' spredu čo najkolmejšie tupá s dobre vyznačenými kútikmi; pysky majú byt' plné. Sánka nemá mat' ani predhryz ani podhryz. Predná časť hlavy od hrotu nosa až po sklon čela má mat' podľa možnosti rovnakú dĺžku ako zadná časť hlavy od sklonu čela až po slabo vyznačený tylový hrboľ. Hlava sa má zdať zo všetkých strán hranatá, s pevnými líniami, ale pritom sa má svojimi rozmermi prispôsobovať' celkovému zjavu dogy. Chyby. Dozadu ubiehajúca alebo podstatne vystupujúca línia čela, dopredu sa zdvíhajúci, skláňajúci alebo zahnutý chrbát nosa, príliš malý alebo dokonca nijaký sklon čela, príliš úzky chrbát nosa, rozširujúci sa dozadu, pri pohľade z boku klinovitá zadná časť' hlavy (klinovitá hlava) a príliš vystúpené lícne svalstvo. Končitý, ale aj príliš voľný ňucháč, pysky previsnuté cez sánku, ktoré iba predstierajú hlbokú partiu ňucháča. Hlava má byt' radšej kratšia a nápadná, než dlhá, plytká a bez výrazu.
Nos: Veľký a pri pásikavých a jednofarebných dogách vždy s čiernym ňucháčom, pri škvrnitých dogách aj s čierno škvrnitým alebo mäsovo zafarbeným (rozštiepený ňucháč vylučuje dogu z posudzovania).
Chrup: Veľký a silný, dobre priliehajúci; chrup je korektný, ak rezáky čeľuste tesne presahujú rezáky sánky (nožnicový záhryz). Všetky odchýlky od nožnicového záhryzu sú chybou, a tak sa musia aj oceniť. Pri posudzovaní postavenia čeľuste k sánke a naopak, sa zásadne vychádza z pohyblivej sánky. Chyby. Rezáky sánky prečnievajú cez rezáky čeľuste (predhryz) alebo ich nedosiahnu (podhryz), ďalej keď rezáky čeľuste i sánky hryzú presne na seba ako kliešte (kliešťový záhryz). Pri tomto postavení sa rezáky predčasne opotrebúvajú. Akákoľvek odchýlka od nožnicového záhryzu je chybou. Pri súťaží krásy sa musí doga s chybami chrupu oceňovať o jeden stupeň nižšie. Chybou je takisto psinkový chrup, ktorým sa rozumejú zubné kazy alebo rozrušenie zubov; zuby vyzerajú rozožrané a hnedé. Táto chyba však nie je dedičná. Psy s takýmto chrupom sa nesmú hodnotili známkou "výborné". Rovnako nežiadúci je aj zubný kameň.
Oči: Uzavreté, prostredne veľké, guľaté, čo najtmavšie, so živým múdrym výrazom, dobre vyvinuté obočie. Chyby. Otvorené, jasné, pichľavé, jantárové, svetlomodré až vodovomodré oči ale bo každé oko inej farby; oči posadené príliš ďaleko od seba; príliš hlboko visiace mihalnice s nápadne vystupujúcou žmurkou a veľmi červenou spojovkou (o farbe očí pozri aj odsek "Zafarbenie").
Ušnice: Vysoko nasadené, postavené nie príliš ďaleko od seba, dosť dlhé, zastrihnuté do hrotu, ale vždy v primeranom pomere k tvaru hlavy, rovnomerne napnuté, vzpriamene nesené. Ak pes nenesie obe ušnice podľa predpisu, treba jeho ocenenie primerane znížiť. Dogy so zvesenými a príliš krátko kupírovanými ušnicami sa nesmú ohodnotili známkou "výborné" (nekupírované dogy treba z ocenenia vylúčiť).
Krk: Vysoko nasadený, dlhý, suchý, svalnatý a šľachovitý, bez silne vyvinutých záhybov na hrdle alebo dokonca laloka; od hrudi k hlave sa mierne zužuje, pekne je vypnutý, s dobre utvoreným nasadením šije. Chyby. Krátky, tučný krk, voľná koža na hrdle alebo lalok.
Lopatky: Lopatka musí byť dlhá a šikmá, v ramennom kĺbe spojená s ramennou kosťou v pravom uhle, aby sa dosiahol dlhý krk. Chyby. Strmá alebo voľná lopatka.
Hrudník: Pomerne široký, dobre klenutý, vpredu hlboký, siahajúci až k lakťom. Chyby. Úzky, plytký, plochý hrudník a príliš vystupujúca hrudná kosť (slepačia hruď').
Trup: Najvyššie miesto silného chrbta tvorí kohútik. Chrbát sa v približne rovnakej línii smerom k zadku mierne zvažuje, je krátky a napnutý. V pomere dĺžky k výške sa má stavba tela zdať čo najštvorcovejšia; pri sučkách sa povoľuje o niečo dlhší chrbát. Bedrá sú mierne klenuté a silné. Zadok je plný, mierne zbiehavý a nezreteľne prechádzajúci do chvosta. Brucho je dobre vtiahnuté dozadu a so spodnou stranou hrudníka vytvára krásnu krivku. Chyby. Preliačený chrbát, vyklenutý (kaprí) chrbát; vyšší zadok než predok (prestavaný pes); vylúčiť' treba aj príliš dlhý chrbát, lebo pes má potácavý chod. Zrazený zadok a pri sučkách cecky, ktoré sa dostatočné nevyvinuli.
Hrudníkové končatiny: Ramená majú byľ silné a svalnaté, lakeť nesmie vybočovať ani vbočovať, ale musí ležať v tej istej rovine ako ramenný kĺb. Pri pohľade spredu i zo strany prebiehajú silné predlaktia úplne rovno až k zápästiu. Pri pohľade spredu prebieha záprstie v tej istej rovnej línii až k labkám, pri pohľade zboku len o niečo dopredu. Chyby. Vbočené alebo vybočené lakte. Vbočené lakte sa zvyčajne vyskytujú pri úzkom alebo plytkom hrudníku. Ich následkom je úzke postavenie hrudníkových končatín a súčasne vybočenie ich dolnej časti. Naopak, pri vybočených lakťoch sa labky a prsty stáčajú dovnútra. Podstatné prehnutie záprstia ukazuje na mäkkosť a spravidla je spojené s rovnými a roztiahnutými prstami. Rovnako je chybný odklon priamej línie hrudníkových končatín od záprstia dovnútra alebo von (francúzsky postoj). Nesprávne je aj vytočenie zápästného kĺbu dopredu. Chyby zápästného kĺbu vznikajú väčšinou následkom ochorenia kostí (rachitída).
Panvové končatiny: Stehno je široké, svalnaté, lýtko dlhé a silné. Správny postoj panvových končatín vznikne vtedy, keď' zauhlenie stehna s panvou v bedrovom kĺbe a s predkolením v kolennom kĺbe a predkolenie s priehlavkom v pätovom kĺbe nie je príliš tupé. Zozadu sa pätové kĺby zdajú úplne rovné, ani vtočené ani vybočené. Chyby. Keď' sú kolená veľmi vybočené, predkolenia stáčajú dovnútra pätové kĺby a pes má tzv., kravský postoj, pri ktorom aj labky smerujú von. Pri opačnom postoji, t.j. keď sú pätové kĺby od seba vzdialené, vzniká sudovitý postoj. Strmá panvová končatina vznikne vtedy, ak sú oba uvedené uhly kĺbov príliš tupé, alebo ak dokonca tvoria rovnú líniu. Nepekné je aj prílišné zauhlenie, ak sú kosti panvových končatín v pomere k hrudníkovým končatinám príliš dlhé.
Labky: Okrúhle, ani vytočené ani vtočené, prsty krátke, vysoko klenuté a dobre uzavreté (mačacie Labky). Pazúry krátke, silné a čo najtmavšie. Chyby. Roztiahnuté prsty, prehnuté dlhé prsty (zajačie labky), von alebo dovnútra stočené prsty; okrem toho piaty prst na panvových končatinách, označovaný ako vlčí pazúr. Príliš dlhé pazúry.
Chvost: Stredne dlhý, dosahujúci len k pätovým kĺbom, vysoko a široko nasadený, ale štíhly a tenký, v pokoji visiaci rovno dolu, pri vzrušení alebo behu mierne (šabľovite) zahnutý, ale nie príliš nesený nad chrbtom. Chyby. Príliš hrubý, dlhý a hlboko nasadený chvost, príliš vysoko nesený nad chrbtom, skobovite alebo dokonca prstencovité nesený a stočený do strán. Dogy s takýmito chybami sa nesmú oceniť' známkou "výborné". Narazený alebo kupírovaný chvost (skrátenie chvosta, aby sa dosiahla predpísaná dĺžka) sa zakazuje; kefovitý chvost (ak je srsti na spodnej strane prtíš dlhá) nie je žiadúci. Holenie chvosta je zakázané.
Chod Výdatný, mierne perujúci. Chyby. Krátky krok, viazaný, stiesnený alebo potácavý chod i mimochod.
Osrstenie Veľmi krátke a husté, hladko priliehajúce a lesklé. Chyby. Príliš dlhá, tvrdá, tupá srsť' (zo zlej výživy, pri napadnutí škrkavkami a nedostatočnej starostlivosti).- Zafarbenie:
- a) Pásikové dogy: Základná farba od svetlo zlatožltej až po sýto zlatožltú, cez ktorú prechádzajú priečne pásy. Čím je základná farba intenzívnejšie žiarivá a pásikovanie silnejšie, tým je farba správnejšia. Nežiadúce sú malé biele odznaky na hrudi a prstoch, svetlé oči a pazúry. Chyby. Striebristomodrá alebo plavá základná farba, vyblednuté pásikovanie, biela hviezda na čele, biely golier, biele labky alebo pančušky a biely konček chvosta; takéto dogy sa neoceňujú.
- b) Žlté dogy: Svetlo zlatožltá až sýto zlatožltá farba; vyžaduje sa čierna maska i čierne pazúry. Zlatožltú farbu vždy treba uprednosniť: Chyby. Sívožltá, modrožltálplavá ~ špinavožltá farba sa musia oceniť' nižšie. O bielych odznakoch pltí to isté, čo sme uviedli pri pásikavej doge.
- c)Modré dogy: Čo najčistejšia oceľovomodrá farba bez akéhokoľvek náznaku žlté. alebo čiernej. Pri modrých dogách sú prípustné svetlejšie oči. Biele odznaky sa pripúšťajú. Chyby. Žltá alebo čiernomodrá farba, svetlé, pichľavé alebo sklené oči.
- d)čierne dogy: Lakovočierna, lesklá farba, tmavé oči. Chyby. Žltočierna, modročierna alebo hnedočierna farba, svetlé oči. Biele odznak: sa pripúšťajú. Plášťové dogy sa oceňujú medzi čiernym typom dogy.
- e) Čierno-biele škvrnité dogy: (harlekýn. Základnou farbou je čisto biela, podľa možnosti bez akéhokoľvek odtieňa, s lakovočiernymi škvrnami, nerovnomerne roztrhanými po celom tele (prípustné, ale nežiadúce sú malé sivé alebo hnedasté škvrny). Očí majú byť tmavé; svetlé očí alebo každé oko iné sú prípustné, ale nežiadúce. Ňucháč je čierny, ale môže byť aj čierno škvrnitý alebo mäsovej farby. Dogy so základnou bielou farbou a veľkými čiernymi fľakmi sa oceňujú medzi čiernym typom dogy. To isté sa vzťahuje na plášťové dogy, ktorým sa čerň plášfovite rozkladá po celom tele, iba krk, nohy a konček chvosta majú biele.
Chyby: Modrosivo tieňovaný základ, ako aj vodovosvetlé, červené alebo karpavé oči.
Z ocenenia sa vylučujú:
1. Biele dogy bez akýchkoľvek čiernych odznakov (Albíny) a hluché dogy.
2. Tzv. porcelánové tigre, ktoré majú prevažne modré, sivé, žlté alebo aj pásikové škvrny.
3. Tzv. sivé tigre so sivou základnou farbou.
Vylučujúce chyby: Psy s nehmatateľnými semenníkmi alebo iba s jedným semenníkom.
| |
Topweb - Atlas Plemien Psov - Pracovné psy - Ostatné - Nemecká Doga
NEMECKÁ DOGA
Predošlá stránka
