|
Kólia čiže škótsky ovčiarsky pes je staré plemeno, ktoré sa už stáročia chová v Škótsku. Je to najrozšírenejšie plemeno anglických pastierskych psov. Meno kólia pochádza od čiernohlavej škótskej ovce (colley), ktorej čriedy toto plemeno opatrovalo. Je to skratka colley dog. Dnešnú podobu kólia získala pravdepodobne krížením s írskym setrom a barzojom. Drsné škótske podnebie malo vplyv na jej hustú dlhú srsť, ktorá ju výborne chráni pred nepriaznivým počasím. Je veľmi inteligentná, bystrá a učenlivá, s vrodenými vlohami pre stráženie a zaháňanie čried. Pre tieto vlastnosti, spojené s krásnym impozantným zjavom, získala kólia mnoho obdivovateľov, takže okrem svojho pracovného poslania sa stala vyhľadávaným spoločenským psom. Veľmi lipne na rodine, miluje deti a spoľahlivo stráži dom. Okrem známej dlhosrstej kólie sa vyskytuje aj krátkosrstá kólia, ktorá je pomerne vzácna aj v Anglicku. Od dlhosrstej sa odlišuje len srsťou, ktorá má byť tvrdá, hustá a úplne krátka.
U nás sú známe obidva typy. Dlhosrstá kólia si získava čoraz viac priateľov a okrem slovenského čuvača je to najrozšírenejší pastiersky pes. K tomuto jej rozšíreniu značne prispel známy film "Lassie sa vracia", z ktorého bola zrejmá vysoká inteligencia a povahové vlastnosti tohto ušľachtilého zvieraťa.
Štandard. Charakteristika: Aby mohla kólia uplatnil svoje vrodené vlohy pastierskeho psa, musí byť jej telesná stavba v súlade so silou a aktivitou, bez ťažkopádnosti a bez stopy po hrubosti. Výraz, jeden z najdôležitejších bodov pre posudzovanie, závisí od úplnej vyrovnanosti a kombinácie lebky a tvárovej partie, od veľkosti, tvaru, farby a umiestenia očí, správneho umiestenia a nesenia ušníc. Keď' je toto všetko harmonicky zladené, vyjadruje zasnený, ale pritom bystrý výraz, vďaka ktorému sa kólia stala jedným z najkrajších zástupcov všetkých plemien psov. Celkový výzor: Kólia má na prvý pohľad vyzerať ako pes vynikajúcej krásy, obdarený inteligenciou, bystrosťou a čulosťou. Ako celok nesmie prejaviť nesúlad v proporciách, má predstavovať pokojnú dôstojnosť a jej pohyby majú byť uhladené a pôvabné. Bohatosť srsti, hriva a golier s pekným tvarom hlavy musia byt spojené tak, aby predstavovali elegantný obraz, ktorý nadchne a vyvolá obdiv. Hmotnosť: Psy 20 až 29 kg, sučky 18 až 25 kg. Výška: Psy 56 až 61 cm, sučky v kohútiku 51 až 56 cm. Hlava a lebka: Lebka má byť plochá, medzi ušnicami primerane široká a postupne sa zužujúca smerom k očiam. Šírka závisí od pomeru dĺžky lebky a nosa a celok treba posudzovať so zreteľom na veľkost psa. Chrbát: nosa prebieha takmer v priamej línií a ňucháč nesmie byť ani plytký ani príliš tenký alebo končitý. Sklon čela má byť mierny, ale zreteľný, nie však príliš nápadný. Predĺžená línia nosa prebieha nepatrne pod líniou čela. Nech je pes akejkoľvek farby, ale ňucháč musí mať čierny. Chrup: Zuby majú byť veľké, dolné rezáky tesne priliehajú k horným rezákom. Veľmi malá medzera sa nepokladá za veľmi vážnu chybu.
Oči: Sú veľmi dôležitým znakom a dávajú psovi výraz plný inteligencie, s pozorným, bystrým pohľadom pri načúvaní. Majú byť prostredne veľké, zasadené trochu šikmo, mandľovitého tvaru a tmavohnedej farby, okrem modrej kólie, ktorá má oči striedavo jedno alebo obidve) modrobiele alebo farby čínskeho porcelánu. Ušnice: Malé, pri koreni primerane široké, umiestené navrchu lebky ani príliš úzko ani príliš naširoko. V pokoji musia byt spravidla položené dozadu, ale v strehu majú smerovať dopredu a byt polovzpriamené s mierne sklopenými hrotmi. Krk: Svalnatý, mohutný, správnej dĺžky a mierne klenutý. Hrudníkové končatiny: Plecia majú byť šikmé, končatiny rovné a svalnaté, v lakťoch nesmú byť vbočené ani vybočené. Predlaktie má byť svalnaté, záprstie pružné, ale nie mäkké. Panvové končatiny: Zadok mierne klenutý a mohutný. Stehná majú byť svalnaté, končatiny pod pätovým kĺbom šľachovité a štíle, dobre zauhlené. Labky: Oválneho tvaru, chodidlá s dobrými vankúšikmi, prsty klenuté a zovreté. Zadné labky menej vyvinuté, pätové kĺby nízko umiestené a mohutné. Chvost: Primerane dlhý. Ak je pes v pokoji, má chvost niesť dolu, s mierne zahnutým koncom. Vzrušenie psa sa prejaví veselým nesením chvosta, ale nie nad chrbtom.
Osrstenie Srsť má byt' veľmi hustá, vrchná srsť na dotyk drsná, vnútorná mäkká a veľmi uzavretá, aby čo najviac zakrývala kožu. Golier a hriva majú byt' bujné, maska (tvár) krátko osrstená a takisto aj ušnice na hrotoch, kým pri koreni má byť osrstenie dlhšie. Hrudníkové končatiny sú dobre "operené", panvové končatiny nad pätovými kĺbmi bohato osrstené, ale pod nimi je primerane krátka srsť, aj keď' všetky bohato osrstené kólie sú aj náchylné na mierne "operenie". Srsť na chvoste je veľmi bohatá. Zafarbenie: Farba a odznaky sú nepodstatné, pri posudzovaní sa však uprednosňuje pes s krásnymi odznakmi. Chyby: Dĺžka hlavy v nápadnom nepomere k rozmerom tela a hlavu typu barzoja treba čo najprísnejšie zavrhnúť'. Plytký, končitý alebo príliš dlhý ňucháč. Veľké alebo egrešovo zafarbené a sklené, tupo pozerajúce sa očí sú veľmí nežiadúce. Klenutá lebka, vysoký hrotitý zátylok, vystúpené líca, prepadnutá tvár alebo rímsky nos. Telo zo strán ploché, krátke alebo nízke a ťažké. Mäkké dlhé záprstie, vybočené lakte, krivé predlaktie. Zbiehavé (kravské) alebo strmé pätové kĺby. Veľké, otvorené, ploché alebo zajačie, vytočené alebo vtočené labky. Krátky chvost alebo chvost nesený nad chrbtom, prípadne zahnutý na bok. Hodvábna, mäkká alebo zvlnená srsť, nedostatočná podsada.
| |