Airedalský teriér nie je pôvodné plemeno. Na jeho vzniku sa v druhej polovici minulého storočia zúčastnili mnohé plemená, ktoré sa medzi sebou navzájom krížili, až sa vyšľachtil dnešný typ airedalského teriéra. Jeho meno je odvodené od rieky Aire (airedale, vyslov erdel) v grófstve Yorkshire, ktoré sa pokladá za kolísku jeho vzniku. Názory, z ktorých plemien Airedalský teriér vlastne vznikol sa dosť rozchádzajú. V literatúre sa najčastejšie uvádza starý škótsky teriér, starý vydriar (otterhound), buldogovitý teriér, írsky teriér, waleský teriér, Black-ana~ tan-Terrier, Black-andtan-Collie, ale aj Gordonov setér a retriever.
Všetky tieto plemená určitým spôsobom airedalského teriéra ovplyvnili a možno povedať, že pre jeho dobro. Airedalský teriér je súhrnom výborných vlastností, aké si len dokážeme predstaviť. Predovšetkým má vynikajúce poľovné vlastnosti, ale súčasne je aj výborným stopárom a ochrancom a neobyčajne milým a oddaným spoločenským psom. Podľa potreby si môžeme vybrať hociktorú zo širokého registra jeho vlastností a máme z neho psa, akého práve potrebujeme. Jeho učenlivosť, chápavosti, inteligencia a charakter sú ďalšie neoceniteľné vlastnosti, ktoré umožnili jeho najširšiu upotrebiteľnosť. Nemožno sa teda diviť, že sa s ním stretávame nielen ako s poľovným psom, ale aj ako služobným, slepeckým, ovčiarskym, vojenským i spoločenským, teda všestranne upotrebiteľným psom. Aj u nás našiel Airedalský teriér mnoho nadšených obdivovateľov a chovateľov. U nás sa predovšetkým používa ako stopár a ochranca, a preto bol zaradený medzi služobné psy. Na lov sa nepoužíva, hoci ojedinelé skúsenosti potvrdzujú jeho poľovné vlastnosti, najmä ako duriča pri nadhánkach na diviačiu zver a líšky, aj ako dohľadávača a prinášača malej zveri, či už v lese, na poli alebo z vody.
Štandard.
Charakteristika. Pes s bystrým výrazom, rýchly v pohyboch a stále v strehu. Jeho
charakter prezrádza výraz očí, spôsob nesenia ušníc a chvosta. Celkový výraz. Jednotlivé časti tela tohto psa, majú byt utvárané harmonicky, takže vzbudzuje sympatický dojem. Hnaciu silu zabezpečujú panvové končatiny; dokonalosť akcie osobitne vyniká, lebo Airedalský teriér má dlhé stehná a svalnaté lýtka, dobre zauhlené v kolene, ktoré umožňujú pohyb dopredu alebo švihnutie pätovým kĺbom. Ak pozorujeme psa približujúceho sa k nám, majú hrudníkové končatiny predlžovať prednú líniu, pričom labky sú od seba rovnako vzdialené ako lakte; keď je pes v pokoji, často možno len ťažko určiť, či je trochu voľný v lopatke, ale pri pohybe sa táto chyba, ak sa vyskytuje, stane zreteľnejšou, pretože zadné labky sa navzájom krížia. Naopak, ak je pes úzky v pleciach, majú labky sklon pohybovať sa ďalej od seba. Ak sú pätové kĺby vbočené (kravský postoj), vytáčajú sa kolená a labky von, takže sa značne znižuje hnacia sila. Ak sú pätové kĺby vybočené, zadné labky majú sklon sa krížiť. Výška a hmotnosť. Pri meraní od vrcholov pliec má pes dosahovať výšku 56 až 58,5 cm. Hmotnosť má byť primeraná výške a typu. Hlava a lebka. Lebka má byť dlhá a plochá, medzi ušnicami nie príliš široká, k očiam sa trochu zužujúca. Má byť dobre vyvážená. Rozdiel medzi dĺžkou lebky a tvárovej časti hlavy má byt' nepatrný. Na lebke nemajú byť nijaké vrásky, sklon čela je sotva viditeľný a líca rovné, ale nie plné. Pod očami musí byť hlava dobre vyplnená, nesmie byť miskovité prehĺbená alebo strmo spadávať; naopak, jemné modelovanie má zamedziť klinovitému alebo plochému výzoru. Čeľusť i sánka majú byť hlboké, mocné, silné a svalnaté; silná predná časť hlavy sa pri airedalskom teriérovi vyžaduje. Čeľusť i sánka však nesmú byť vyvinuté nadmerne, aby nevznikol dojem zaokrúhlenej alebo vydutej tváre, pretože to nie je žiadúce. Pysky majú byt' priliehajúce, ňucháč čierny. Chrup. Zuby sú silné a rovné, schopné zovretia ako zverák. Oči. Tmavé, malé, nesmú byť vystúpené, bystré a inteligentné, s typickým výrazom teriéra. Ušnice. Sú tvaru "V", nesené na bok, malé, ale nie v rozpore s veľkosťou psa. Horná línia sklopenej ušnice má byť nad úrovňou lebky. Zvesená ušnica, mŕtvo visiaca po boku hlavy ako stavačovi je chybou. Krk. Štíhly, svalnatý, strednej dĺžky a hrúbky, postupne sa rozširujúci do pliec, bez laloka.
Trup. Chrbát má byť krátky, silný, rovný, bez stopy po ochabnutosti. Bedrá sú svalnaté a rebrá pružné. Krátko viazaný pes má málo miesta medzi rebrami a bedrom. Ak je pes dlhý v chrbte, prejavuje sa tu určitá ochabnutosť. Hrudník má byť hlboký, ale nie príliš široký. Hrudníkové končatiny. Plecia majú byť dlhé, položené naspäť a šikmo sklonené k chrbtu. Lopatky sú ploché. Hrudníkové končatiny tohto psa majú byť dokonale rovné, so silnými kosťami. Lakte musia priliehať k telu a majú voľne pracovať po stranách. Panvové končatiny. Majú byť dlhé a svalnaté, bez akejkoľvek ochabnutosti. Stehná sú dlhé a mocné, so svalnatými lýtkami. Kolená sú dobre ohnuté, ani vbočené ani vybočené. Pätové kĺby má Airedalský teriér spustené a pri pohľade zozadu rovnobežné. Labky. Sú malé, okrúhle a kompaktné, s hlbokými vankúšikmi, mierne vyklenutými prstami, ktoré nie sú vytočené ani vtočené. Chvost. Nasadený je vysoko. Pes ho nosí veselo, ale nemá ho stáčať nad chrbát. Má byť hrubý, masívny a primerane dlhý. Osrstenie. Srsť má byť tvrdá, hustá, drôtovitá, ale nie príliš dlhá, aby sa nestrapatila, rovná a priliehajúca; pokrýva telo aj nohy; vonkajšie partie majú byt osrstené tvrdými, drôtovitými a tuhými chlpmi, na vnútorných častiach majú byt' kratšie a mäkšie chlpy. Niektoré z najtvrdších srstí sa môžu kučeraviť alebo trochu vlniť; kučeravé osrstenia sú chybou. Zafarbenie. Hlava a ušnice, okrem čiernych odznakov po stranách lebky, majú byť trieslovohnedej farby, pričom ušnice bývajú tmavšie. Aj nohy až po stehná a lakte majú byt' trieslovohnedé. Telo je čierne alebo tmavosivé.
Chyby. Zvislé ušnice, biele labky, jemná, hodvábna srsť. Nedostatočná výška. Predhryz alebo podhryz. Kravský a sudovitý postoj panvových končatín.
|
