Waleský teriér je jedným z najstarších plemien teriérov, ktoré sa chovajú v Anglicku. Pochádza z Walesu, kde sa choval v domácnostiach ako strážny pes a s obľubou ho používali aj pri love. V druhej polovici minulého storočia sa začalo s je čistokrvnou plemenitbou, ustálili sa jeho exteriérové znaky a vydali štandard tohto psa. Jeho obľuba rýchlo vzrastala, hoci ani zďaleka nedosiahol také rozšírenie a foxteriér. Napriek tomu je waleský teriér vyslovene poľovný pes s rovnakými možnosťami poľovného upotrebenia ako foxteriér. Na európsky kontinent sa dostal až po prvej svetovej vojne. Stal sa z neho len spoločenský pes a iba ťažko si možno vysvetliť, prečo sa nepoužíval na lov. K nám ho doviezli až cez druhú svetovú vojnu. Keď sa zistili jeho vynikajúce poľovné vlohy, ale najmä ostrosť na škodlivú zver, kde vôbec nezaostáva za foxteriérom, začal sa používať ako foxteriér. V každom prípade sa waleský teriér používa na lov najviac u nás. Dokazuje to aj skutočnosť, že za niekoľko ročníkov našej medzinárodnej súťaže v brlohárení neprihlásili do súťaže waleských teriérov nijakého psa z cudziny. Ale príklady priťahujú a ktovie, či práve naša medzinárodná súťaž v brlohárení neupozorní chovateľov waleských teriérov aj v iných európskych štátoch na vynikajúce poľovné vlastnosti tohto psa.
Štandard.
Charakteristika. Waleský teriér je živý, temperamentný, len zriedka bojazlivý pes. Je prítulný, poslušný a Ľahko ovládateľný. Pre tieto vlastnosti je mimoriadne vhodný pre život v meste. Aj veľkosťou a farbou je ideálnym domácim psom. Svojou veľkosťou je vhodný najmä tam, kde sú obmedzené ubytovacie podmienky a jeho srsť nevyžaduje také pravidelné a časté umývanie, ako napr. srsť bielo zafarbeného foxteriéra. Je to srdnatý a odvážny pes, ale zasa nie vyslovený bitkár; hoci, keď je to potrebné, vždy je schopný sa ubrániť. Spĺňa všetky predpoklady na to, aby bol dokonalým spoločníkom človeka v mestskom prostredí aj v prírode. Waleské teriéry sú otužilé a odolné psy, nevyžadujúce nadmernú starostlivosť. Ako pracovné psy nezaostávajú za nijakým iným plemenom a Ľahko sa naučia všetky spôsoby lovu zveri, či už na povrchu alebo pod zemou. Pre prácu vo vode sa všeobecne pokladajú za vynikajúce psy. Výška a hmotnosť. Výška psa v kohútiku nemá presahovať 40 cm. Za priemernú hmotnosť' psa v pracovnej kondícii možno pokladať 9 až 9,5 kg. Hlava a lebka. Hlava je dlhá, ale súmerná, lebka plochá a medzi ušnicami úzka, ale nie taká úzka ako má hrubosrstý foxteriér. Postupne k očiam sa mierne zužuje, povrch je bez vrások a sklon čela nie je príliš vyznačený. Chrbát nosa nemá byť preliačený, pod očami a medzi nimi sa nemá strmo prepadávať. Naopak, tu má byť plný, naznačovať silu a nesmie byť modelovaný tak ako pri hladkosrstom foxteriérovi. Čeľusť i sánka musia byť silné, svalnaté a dlhé; majú poskytovať dojem účinnej sily. Chrbát nosa však nesmie byt nadmerne vyvinutý, aby nevznikol nesúlad s rozmermi lebky. Taký chrbát nosa dodáva waleskému teriérovi netypický výraz. Mimoriadne dlhú hlavu máva zvyčajne prerastený pes, alebo pes s dlhým chrbtom, čo je nežiadúce a chybné. Líca majú byť svalnatejšie než má hrubosrstý foxteriér. Príliš vyvinuté líca sú chybou a nevhodne pôsobia na elegantnom a živom psovi, akým má byť waleský teriér.
Chrup. Záhryz pravidelný, zuby silné. Oči. Malé, dosť hlboko posadené, tmavé, výrazné, svedčiace o veľkej ostražitosti. Guľaté, plné oko je nežiadúce. Ušnice. Sú tvaru "V", malé, ale nie príliš tenké. Sú nasadené pomerne vysoko, sklopené dopredu a priliehajúce k lícu Krk. Primerane dlhý a hrubý, mierne vyklenutý, harmonicky sa zvažujúci do pliec. Trup. Krátky chrbát, primerane rozložené rebrá, silné a hlboké bedrá. Hrudníkové končatiny. Lopatky sú dlhé, šikmé a primerané položené dozadu. Nohy rovné a svalnaté, s dobre vyvinutými kosťami, záprstia rovné a silné. Panvové končatiny. Majú byť silné, so svalnatými a primerane dlhými stehnami, pätové kĺby sú zauhlené nízko pri zemi; kosti na nohách sú dobre vyvinuté. Labky. Malé, guľaté, podobné mačacím. Chvost. Nasadený je pomerne vysoko a pes ho nenosí príliš živo. Osrstenie. Srsť má byt drsná, tvrdá, veľmi priliehajúca a bohatá. Hladká srsť je nežiadúca. Zafarbenie. Najvhodnejšia je čierna farba s trieslovou alebo sivočierna s trieslovou. Na prstoch sa nemá vyskytovať čierne bodkovanie. Čierne predpätie je chybou. Chyby. Biely, ružový alebo škvrnitý ňucháč. Vzpriamené, tulipánovité alebo ružicovité ušnice. Prevažne čierno zafarbená srsť na predpätí.
|
