Český teriér vznikol po druhej svetovej vojne. Vyšľachtil ho známy kynologický odborník František Horák z Klánovic pri Prahe. Myšlienkou na českého teriéra sa zaoberal už v čase, keď bol úspešným chovateľom škótskych teriérov. Chcel pre našich poľovníkov vyšľachtiť psa, ktorý by nepotreboval osobitnú úpravu srsti, bol nízkonohý, ovládateľný, ale pritom dostatočne ostrý a zachoval si všetky ostatné dobré vlastnosti teriérov. Priviedla ho k tomu skutočnosť, že škótske teriéry sa len ťažko dostávali do úzkych líščích brlohov, pretože mali príliš široký hrudník. Preto bolo potrebné, aby budúce plemeno malo také telesné tvary, aby im brloháreníe v úzkych brlohoch nespôsobovalo ťažkosti. Po predbežných teoretických prepočtoch si vybral na kríženie dva vhodné jedince, a to škótskeho teriéra a sealyhamského teriéra. Ukázalo sa, že teoretické úvahy boli správne, a tak sa po prísne uskutočňovanom výbere a na základe presného chovateľského plánu po viac než desať ročnom úsilí dopracoval k novému plemenu, celkom odlišnému od jeho predkov, ktoré nazval český teriér. Jeho štandard bol predložený roku 1963 spolu so štandardom českého Fuzáča a slovenského Kopova Medzinárodnej kynologickej federácii, ktorá ho schválila. Český teriér je milý, pekný, nenáročný psík, ktorý má okrem svojho nenápadného exteriéru aj vynikajúce poľovné vlastnosti. Zatiaľ je len veľmi málo rozšírený, lebo jeho chovateľská základňa nedosiahla potrebnú kapacitu. Svoje miesto na slnku si však musí vybojo
vať sám. A v tomto boji zvíťazí len vtedy, keď dokáže svoju, najmä poľovnú upotrebiteľnosť. Už niekoľkokrát sme zdôraznili, že osud mnohých plemien bol spečatený, keď sa ukázalo, že ich úžitková hodnota je oveľa vyššia než iných plemien. Preto sa český teriér musí uplatniť predovšetkým ako poľovný pes, aby si získal svojich priaznivcov. Ak to nedokáže, bude mať v našich podmienkach neistú budúcnosť. To by si však predsa len nezaslúžil.
Štandard.
Český teriér má svojimi rozmermi aj vlastnosťami dobré predpoklady jednak pre úspešné brlohárenie na škodlivú zver a jednak aj pre prácu na povrchu. Má síce krátke nohy, ale je veľmi pohyblivý a vytrvalý. V boji so škodlivou zverou je tvrdý a húževnatý, ale nikdy neútočí bezhlavo. Medzi jeho dobré vlastnosti patrí Ľahká ovládateľnosť. Pre túto vlastnosť je aj v byte príjemným spoločníkom, najmä pre deti. Osobitné je jeho pastelové zafarbenie srsti s hodvábnym leskom. Výška a hmotnosť. Výška v kohútiku sa pohybuje medzi 27 až 30 cm. Hmotnosť je 9kg.Hlava. Pomerne je dlhá. Nos je veľký a dobre utváraný. Pri teriéroch so sivomodrou srsťou je čierny a pri svetlokávových psoch pečeňovej farby. Chrbát nosa je rovný. Pomerne mäsité pysky dobre priliehajú. Čeľusť i sánka sú silné, záhryz nožnicový alebo kliešťový. Sklon čela je nepatrný, ale zreteľný. Rovina čela vytvára s pozdĺžnou osou chrbta nosa ostrý uhol. Lebka medzi ušnicami nie je príliš široká a k očným oblúkom sa mierne zužuje. Nadočnicové oblúky sú zreteľné. Čelový vrub je nepatrný. Tylový hrboľ je dobre hmatateľný. Lícne kosti nie sú príliš vystúpené. Celkove hlava vytvára tupý, dlhý, ale nie široký klin. Oči. Prostrednej veľkosti, vsadené skôr hlbšie, s miernym výrazom. Sú dobre zakryté previsnutou srsťou. Sivomodré teriéry majú farbu očí hnedú až tmavohnedú a svetlokávové teriéry zasa svetložltú. Očné mihalnice majú sivomodré psy čierne a svetlokávové pečeňovej farby. Ušnice. Sú strednej veľkosti. Preklopené sú tak, aby dobre uzatvárali ušný otvor. Nasadené sú pomerne vysoko a tesne priliehajú k spánkom. Sú trojuholníkového tvaru, s kratšou stranou na mieste, kde je ušnica lomená. Krk. Strednej dĺžky, šikmo nesený a pomerne hrubý. Koža na krku je voľnejšia, ale nevytvára lalok. Trup. Telo je prostredne dlhé. Línia chrbta je rovná a len v bedrovej partii mierne vyklenutá. Hrudník je skôr valcovitý než hlboký. Ideálny objem hrudníka za hrudníkovými končatinami je 40 až 45 cm. Rebrá sú klenuté. Svalnaté bedrá sú pomerne dlhé, široké a mierne vyklenuté. Brucho je priestorné so zreteľom na väčšiu vzdialenosť od posledných rebier k panvovým končatinám. Je iba mierne vtiahnuté. Slabiny sú plné. Zadok je silne vyvinutý, svalnatý, s miernym sklonom.
Hrudníkové končatiny. Plece je svalnaté. Lopatka je dobre uložená a pohyblivá. Lakte sú síce voľné, ale nesmú byt' vbočené ani vybočené. Hrudníkové končatiny majú byť rovné, so silnými kosťami a ich pohyby smerujú priamo dopredu v smere osi tela. Labky sú veľké s vyklenutými prstami a silnými pazúrmi. Pazúry môžu byť hocakej farby. Prstové vankúšiky sú plné a silne vyvinuté. Panvové končatiny. Majú silné kosti a svalnaté stehná. Pomerne krátke lýtka smerujú šikmo dozadu, takže končatiny sú dobre zauhlené. Pätový kĺb je pomerne vysoko od zeme a má byť silne vyvinutý. Labky sú menšie než na hrudníkových končatinách. Panvové končatiny sú rovnobežné, s výdatným pohybom. Chvost. Býva dlhý 18 až 20 cm a pomerne hrubý. Nie je príliš vysoko nasadený. V pokoji ho pes nesie priamo dolu alebo je na konci mierne zahnutý dohora. V akcii ho nesie šabľovité, vodorovne alebo vyššie. Zafarbenie. Teriéry tohto plemena sa vyskytujú vo dvoch základných farbách, a to sivomodré (liahnu sa čierne) a -svetlokávové (Liahnu sa čokoládovohnedé). Pri oboch typoch zafarbenia sú prípustné žlté, sivé a biele odznaky, ktoré sa vyskytujú na hlave (spánky, spodná časť papule), na krku, hrudníku a bruchu, ďalej na dolných častiach končatín a pod chvostom. Niekedy sa môže vyskytnúť aj biely konček chvosta alebo biely golier na krku. Základná farba však vždy musí prevládať. Osrstenie. Srsť sa upravuje strihaním na potrebnú dĺžku, čo závisí od ročného obdobia a potreby. Na prednej časti hlavy sa srsť nestrihá, ale vytvára fúzy a výrazné obočie. Srsť sa nestrihá ani na končatinách, hrudníku a bruchu. Prechod medzi strihanými a nestrihanými oblasťami musí by>t pozvoľný. Vo výstavnej kondícii má byť srsť na chrbte a krku dlhá maximálne 1,5 cm. Keď sa srsť ostrihá nakrátko, býva svetlejšia, jemná a mierne zvlnená. Dlhšia srsť je tmavšia, vlnitejšia až skučeravená. Srsť na celom tele je hustá a má hodvábny lesk. Sivomodré psy majú pokožku sivú, kým svetlokávové mäsovej farby. Chod. Pohyb hrudníkových i panvových končatín je voľný a smeruje priamo dopredu. Krok i klus je výdatný, takže pes bez ťažkostí nasleduje človeka v chôdzi. Cval je pomalší, ale vytrvalý. Dôležitý je správny postoj nôh a ich správny pohyb.
Chyby. Tenká, krátka alebo príliš končitá papuľa so slabo vyvinutým chrupom. Podhryz alebo predhryz. Ináč zafarbený ňucháč, než pripúšťa štandard. Príliš veľké alebo vypuklé oči. Veľmi svetlé oči pri sivomodro zafarbených psoch. Entrópium alebo ektrópium mihalníc. Príliš dlhé alebo príliš malé ušnice; ďalej ušnice iného tvaru a ináč nesené, než predpisuje štandard. Krivé hrudníkové končatiny. Príliš veľký objem hrudníka (viac než 50 cm). Krátky, veľmi dlhý, mäkký alebo vyklenutý chrbát. Chybné postavenie panvových končatín. Zatočený a nad chrbtom nesený chvost. Riedka alebo príliš hrubá srsť. Viac než 20 % bielej farby a biela lysina na hlave. Slabá kostra.
|
