Írsky teriér je typickým zástupcom teriérov, a to nielen pokiaľ ide o exteriér, ale aj o povahové vlastnosti. Je temperamentný, srdnatý, neprekonateľný škrtič škodlivej zveri, vytrvalý a inteligentný. Má rád vodu a les, ale pritom je to aj milý spoločenský
Pre tieto svoje vlastnosti sa používa pri love ako sliedič a durič aj ako dobrý dohľadávač a prinášač zveri. Žiaľ, väčšina írskych teriérov z toho pomerne malého množstva, ktoré sa chová na kontinente, plní skôr poslanie spoločenských a strážnych psov. Írsky teriér nikdy nepodľahol módnym vlnám a zachoval si svoje dobré, zdravé jadro. Ako vidno už z jeho názvu, pochádza z Írska. Už v prvej polovici minulého storočia ho chovali čistokrvne, pretože jeho plemenitbu nebrzdili problémy, ktoré sa tak často vyskytujú pri plemenách vznikajúcich krížením iných plemien. U nás nie je chov írskych teriérov doteraz docenený a obmedzuje sa iba na pár milovníkov tohto ušľachtilého psa.
Štandard.
Charakteristika. Psy, ktoré sú veľmi odvážne, sú zvyčajne mrzuté a hryzavé. Írsky teriér je ako plemeno výnimkou, lebo je povahové pozoruhodne dobre založený, a to najmä k Ľudom. Naproti tomu treba pripustiť', že má až príliš pohotové reakcie proti iným psom. Nezadržateľná, bezohladná odvaha írskeho teriéra, pre. neho taká charakteristická, s ktorou sa bez rozmýšľania vrhá dopredu za všetkých okolností vyslúžila celému plemenu hrdý prívlastok "smelých diablov". Vo chvíľach odpočinku a pokoja majú tieto psy mierny a láskavý výraz, ktorým akoby priamo prosili o pohladkanie. Ak vidíme, ako oddane a placho vyhľadávajú hlavou ruku svojho pána, len >ťažko uveríme, že v danej situácii na povel "vpred" dokazujú, že majú levie srdce a dokážu bojovať do posledného dychu. Prejavujú mimoriadnu prítulnosť a sú známe prípady, že dokázali vyhľadať svojich pánov v takmer neuveriteľných vzdialenostiach. Celkový výzor. Pes musí pôsobiť temperamentným, živým, pružným a odolným dojmom. Musí byť silný, nie však neohrabaný, pretože rýchlosť a vytrvalosť, práve tak ako sila, sú pre neho základnými požiadavkami. Pes nemá byt nízky ani krátky, ťažký alebo príliš svalnatý. Má byť stavaný pre rýchlosť:, s ušľachtilými líniami. Výška a hmotnosť. Najvhodnejšia hmotnosť psa vo výstavnej kondícii je 12 kg, sučky 11 kg. Výška v kohútiku má dosahovať 45 cm. Hlava a lebka. Hlava je dlhá, lebka plochá, medzi ušnicami nesmie byt' široká a smerom k očiam sa ďalej zužuje. Na hlave nie sú vrásky a záhyby, sklon čela je sotva zreteľný a viditeľný ~e iba z profilu. Čeľusť a sánka sú silné, svalnaté a účinnú silu im dodáva dĺžka. Líca však nesmú byť príliš plné. Chrbát nosa nesmie byť pod očami prepadnutý alebo výrazne ustupujúci. Tu má byť plný, jemne modelovaný, nie však klinovitý. Osrstenie papule má byt' drsné a srsť len taká dlhá, aby zdôrazňovala dojem sily. Pysky majú byť priliehajúce a zvonka takmer čierno zafarbené. Ňucháč musí byť čierny. Chrup. Pravidelný, silný, bez zafarbenia, horné zuby mierne prekrývajú dolné (nožnicový záhryz). Oči. Tmavé, malé, nevystupujúce, plné života, ohňa a inteligencie. Svetlé alebo žlté oko je chybou. Ušnice. Malé, stredne hrubé, v tvare "V". Sú pomerne vysoko nasadené a prehnuté dopredu k lícam. Vrchol, kde je ušnica prehnutá, má byt` jasne nad úrovňou lebky. Okraj ušnice nesmie byť dorastený prerastajúcou srsťou; celkove je srsť na ušnici kratšia a tmavšia než na ostatných častiach tela. Krk. Dostatočne dlhý a postupne sa má rozširovať do pliec. Má byť dobre nesený a bez kožných záhybov. Z oboch strán krku vyrastá skučeravená srsť, ktorá sa ťahá až takmer po ušnice.
Trup. Hrudník má byť hlboký a svalnatý, ale nie guľatý alebo široký. Celý trup je mierne dlhý, chrbát silný a rovný, za lopatkami nesmie byť prepadnutý. Bedrá sú svalnaté a mierne vyklenuté. Rebrá majú byť dostatočne pružné, skôr hlboké než vyklenuté a primerane rozložené dozadu. Hrudníkové končatiny. Lopatky musia byť dobre utvárané, dlhé a šikmo položené dozadu. Nohy sú stredne dlhé, dobre nasadené v ramenách, dokonale rovné a s dobre vyvinutými kosťami a svalmi. Lakte sa pohybujú voľne po stranách tela. Záprstia sú krátke a rovné, takmer nezreteľné. Hrudníkové končatiny majú istiť v pohybe rovno dopredu. Srsť na nohách má byť hustá a drsná. Panvové končatiny. Silné, svalnaté, pätové kĺby nízko pri zemi, stehná mohutné, kolená dobre zaoblené. Panvové končatiny smerujú pri pohybe priamo dopredu, kolená nie sú vbočené ani vybočené. Na nohách má byt' hustá a drsná srsť. Labky. Silné, zaokrúhlené, primerane veľké, nesmú byť vtočené ani vytočené. Prsty sú vyklenuté. Najvhodnejšie sú čierne pazúry. Prstové vankúšiky majú byť dobre vyvinuté, bez prasknutých miest alebo rohovitých výrastkov.
Chvost. Všeobecne sa skracuje asi na tri štvrtiny. Má byť riadne pokrytý krátkou drsnou srsťou, ktorá nesmie vytvárať kefku. Je nasadený pomerne vysoko. Pes ho nosí veselo, ale nie nad chrbtom alebo pretočený. Osrstenie. Srsť' je tvrdá a hrubá, akoby lámavá, nie mäkká alebo hodvábna a nesmie byť` taká dlhá, aby zakrývala celkové obrysy tela. Rovná a priliehajúca má byť najmä na zadku, pričom nesmie byť huňatá alebo sa krútiť či vlniť. Pod touto hrubou srsťou je kratšia, jemnejšia a mäkšia podsada. Zafarbenie. Pes má byt' jednofarebný. Najžiadanejšia je farba zrelej pšenice alebo aj zlatistá červeň. Na hrudi a labkách sa niekedy objavuje biela farba. Väčšou chybou je, keď sa vyskytuje na labkách, pretože biela škvrna na hrudi sa bežne vyskytuje pri jednofarebných plemenách. Chyby. Nežiadúca je väčšia plocha bielej farby na prsiach.
|
