Keď sa u nás pred niekoľkými rokmi objavil, nazýval sa podľa nemeckého prekladu - nemecký poľovný teriér (der deutsche Jagdterrier). Onedlho sa ujal kratší názov - podobne ako foxteriér a iné plemená teriérov - len jagdteriér. Jeho vlasťou je Nemecko, kde ho začali chovať krátko po prvej svetovej vojne. Nie je to pôvodné plemeno, ale produkt zámerného kríženia, pri ktorom sa použil foxteriér, lakelandský teriér a iné tmavo zafarbené teriéry. Vyšľachtením nového plemena mali poľovníci dostať brlohára s všestrannými poľovnými vlastnosťami, ktorý by bol okrem toho aj tmavo zafarbený, aby sa vyhovelo povere, ktorá je rozšírená až dodnes, že totiž bielo zafarbený pes odradí zver skôr než tmavo zafarbený. Možno konštatovať, že tvorcom jagdteriéra sa tento úmysel podaril, a to najmä pokiaľ ide o jeho poľovné vlastnosti, na ktoré sa v chove kládol a dosiaľ sa kladie väčší dôraz než na exteriér. Aj keď jeho exteriér nie je ani po 40 rokoch ešte vyrovnaný, čo do značnej miery pripúšťa aj pomerne voľný štandard, poľovné vlastnosti tohto pracovného psa sú skutočne vynikajúce. Práve v ňom nájde uspokojenie ten poľovník, ktorý sa nepozerá na krásu, ale na výkon. Je síce pravda, že aj ostatné poľovné plemená teriérov, ktoré sa chovajú u nás, dosahujú rovnaké výkony, napriek tomu sa však zdá, že vyrovnanosť výkonov jagdteriéra je v priemere vyššia. Jagdteriér sa najviac rozšíril v Nemecku a Rakúsku. U nás bol celkove neznámy a až jeho úspechy pri medzinárodnej súťaži v brlohárení upútali na neho pozornosť našej poľovníckej verejnosti. Od roku 1962 počet zápisov šteniec jagdteriéra rýchle stúpa a onedlho bude iste konkurovať ostatným plemenám teriérov brlohárov.
Štandard.
Charakteristika. Jagdteriér má výraz napätej pozornosti, rozhodnosti a nebojácnosti. Má vrodenú ostrosť na škodlivú zver, ako bojovný pes sa využíva na prácu pod zemou i na povrchu, ďalej ako sliedič ozývajúci sa na stope na zemi aj vo vode, ako farbiar i prinášač malej zveri. Keďže nie je príliš veľký, možno ho chovať aj v mestských bytoch. Vyžaduje dostatok pohybu v revíri. Je odolný proti chorobám a nedôverčivý k cudzím osobám. Výška a hmotnosť. Výška v kohútiku by nemala prekračovať 40 cm. Pre pracovného psa sa vyžaduje hmotnosť 9 až 10 kg, pre sučku 7,5 až 8,5 kg. Hlava a lebka. Lebka je plochá a medzi ušnicami širšia než má foxteriér. Medzi očami sa zužuje a bez ostrého sklonu čela prechádza smerom k papuli. Predná časť hlavy je o niečo kratšia než vlastná lebka medzi tylovým hrboľom a sklonom čela. Papuľa. Mohutná, s výraznou čeľusťou i sánkou. Sánka je silná, s výraznou bradou. Zuby sú veľmi silné, s dobre zvierajúcim nožnicovým záhryzom. Ňucháč je čierny, pri prevažne hnedom osrstení býva aj hnedý. Oči. Tmavé, malé, hlboko uložené, s dobre sa uzatvárajúcimi mihalnicami, s energickým výrazom.
Ušnice. V tvare "V", vysoko nasadené, nie vyslovene malé, mierne priliehajúce k lícu. Krk. Silný, ale nie dlhý, o niečo vyššie nasadený, so silnejším prechodom do pliec. Trup. Chrbát je silný a rovný, ale nie vyslovene krátky. Hrudník hlboký a vyklenutý. Bedrá a zadok sú svalnaté. Hrudníkové končatiny. Lopatka má byt' dlhá a šikmá, nohy rovné, svalnaté, záprstie mierne zauhlené, kosti skôr silné než jemné. Panvové končatiny. Dlhé, dobre zauhlené a svalnaté stehno. Nízko položený pätový kĺb. Silné kosti. Labky. Nesmú byt mačacie, postavené v smere behu, uzavreté. Predná labka je širšia než zadná. Priestor medzi labkami je rovnaký ako šírka ramien. Chvost. Dobre nasadený na dlhom zadku (krížoch), môže byť nesený skôr šikmo dozadu než vyslovene strmo. Osrstenie. Rovná, hustá, tvrdá, drsná srsť alebo hustá, hrubá, ale nie krátka a hladká srsť.
Zafarbenie. Základná farba je čierna, čiernosivo striekaná alebo aj tmavohnedá, s hnedo červenožltými svetlejšími odznakmi na obočí, maske, hrudi, nohách a labkách. Prípustná je svetlá i tmavá maska a trochu bielej farby na prsiach a prstoch.
Hrubosrsté a hladkosrsté typy sa chovajú oddelene a treba ich osobitne posudzovať aj na výstavách.
Chyby. Chýbajúce premoláre, predhryz alebo podhryz, svetlý alebo strakatý ňucháč, vzpriamené, tulipánovité alebo ružicovité ušnice, jemná krátka, vlnitá alebo otvorená srsť, neosrstené brucho, strmé hrudníkové a panvové končatiny, krátky chrbát (pes musí mať skôr obdĺžnikovitú ako štvorcovú postavu), strmo nesený chvost a stŕpnutý pohyb.
|
