Anglického setra vyšľachtili z pôvodného dlhosrstého anglického stavača, ktorého ešte na začiatku 18. storočia chovali bez zreteľa na zafarbenie iba pre výkon. Až okolo roku 1830 sa začalo s chovom setrov podľa farby, ktorá v rozličných častiach krajiny prevládala. Napr. v Írsku prevládali bieločervené psy, v južnom Anglicku biele psy s čiernymi, hnedými a oranžovožltými odznakmi a v Škótsku zasa čierne psy s pásikovaním. O chov bielych setrov, nazývaných anglické ,sestre, sa najviac zaslúžil anglický chovateľ Lawerack, ktorý tieto psy choval hromadne a najužšou príbuzenskou plemenitbou dosiahol typ, aký poznáme dnes. Preto sa tento seter často nazýva aj Lawerackov seter. Anglický seter je krásny, ušľachtilý pes, s veľmi jemným nosom, rýchlo a ďaleko vyhľadáva a pevne vystavuje. Pre neho je charakteristické, že si pred zverou sadá. Od tejto vlastnosti sa odvodzuje názov všetkých setrov (to set = sadnúť si), ktoré sa nazývali sedding dogs, skrátene seter. Rozvoj jednotlivých plemien setrov, a tým aj anglického setra sa skončil až na začiatku druhej polovice minulého storočia. U nás je anglický seter pomerne vzácny, pretože jeho upotrebiteľnosť ako všestranného stavača je značne znížená. Je to špecialista na hľadanie a chýbajú mu vlohy na stopovanie a prinášanie. Samozrejme, možno ho vycvičiť na všestranného stavača, ale zvyčajne na úkor jeho vrodených vlastností. Naše podmienky však neumožňujú, aby sa anglický seter mohol u nás viac rozšírii, a preto zostane obmedzený na úzky okruh milovníkov tohto ušľachtilého plemena.
Štandard.
Celkový výzor. Pes prostrednej veľkosti, harmonických línií, elegantný výzorom aj pohybom.Hmotnosť a výška. Hmotnosť` psa je 27 až 30 kg, sučky 25,5 až 28 kg, výška psa je 65,5 až 68,5 cm, sučky 61 až 65 cm.Hlava a lebka. Hlava má byť dlhá a primerane suchá, s vyznačeným sklonom čela. Medzi ušnicami je lebka oválna so zreteľným tylovým hrboľom, svedčiacom o dostatočnom priestore pre mozog. Papuľa je hlbšia, primerane štvorcového tvaru; vzdialenosť od sklonu čela k hrotu ňucháča sa má rovnať vzdialenosti od tylového hrboľa k očiam. Čeľusť i sánka sú takmer rovnako dlhé, nozdry široké, pysky nie príliš previsnuté. Farba ňucháča má byt' čierna alebo pečeňovohnedá, Chrup. Pravidelne utváraný, so správnym záhryzom. Oči. Jasné, s miernym, inteligentným výrazom, orechovohnedej farby; čím sú tmavšie, tým lepšie. Ušnice. Stredne dlhé, nízko nasadené, visia v úhľadných záhyboch a priliehajú k lícam. Končeky ušníc majú byľ zamatové, horná časť porastená jemnou, hodvábnou srsťou. Krk. Trochu dlhší, suchý a svalnatý. Na vrchole je mierne klenutý a v miestach, kde prechádza do hlavy, jemne -modelovaný. Smerom k ramenám je dosť svalnatý a silnejší, ale bez kožných záhybov a lalokov. Celkove má elegantný výzor. Trup. Je primerane dlhý, chrbát krátky a rovný. Hrudníkový kôš tvoria klenuté pružné rebrá, ktoré sú rozložené čo najviac dozadu. Hrudníkové končatiny. Lopatky majú byf položené šikmo dozadu. Hrudníkový kôš má byt' primerane hlboký, medzi lopatkami široký a klenutý. Predlaktia sú dlhé a svalnaté, s guľatými kosťami a nízko položenými lakťami. Záprstia sú krátke, svalnaté, guľaté a rovné.
Panvové končatiny. Bedrá majú byť široké, dobre klenuté; silné a svalnaté, s dobre vyznačeným stehnom. Kolenné kĺby sú dobre zaoblené a pevné, stehná a lýtka dlhé. Labky. Uzavreté, kompaktné a medzi prstami chránené srsťou. Chvost. Má byf takmer v jednej línii s chrbtom. Je prostredne dlhý, ale nie zvlnený alebo pretočený. Má byf mierne prehnutý alebo šabľovitý, nemá však mať sklon vytáčať sa dohora. Zástavica padá v dlhých strapcoch. Nemá narastať od koreňa, ale tesne pod ním, k stredu chvosta sa predlžuje a odtiaľ sa postupne k jeho koncu skracuje. Je dlhá, ligotavá, mäkká a hodvábna, zvlnená, ale nie kučeravá. Osrstenie. Srsf od temena hlavy do výšky ušníc má byt' mierne vlnitá, dlhá a hodvábna, čo platí všeobecne o .osrstení. Na panvových končatinách sa vytvárajú "nohavičky" a na zadnej strane hrudníkových končatín zástavice. Zafarbenie. Farba môže byt' čierno-biela, citrónovo žltobiela, jantárovohnedá s bielou; prípustné je aj trojfarebné zafarbenie, t. j. čierna, biela a trieslová, pričom sa uprednostňuje drobná škvrnitosť pred veľkými farebnými škvrnami. Chyby. Hrubé hrudovité plece. Krátky chrbát nosa, končitý ňucháč, nevyznačený sklon čela, svetlé alebo šikmo posadené oči, vysoko nasadené ušnice. Voľné lakte spôsobené chybným uložením lopatiek, ploché rebrá, príliš dlhé bedrá. Široké labky, slabé záprstia, strmé kolená, úzky zadok; veselo nesený chvost, tenké kosti, predhryz alebo podhryz, nedostatok voľnosti pohybu.
|
