|
Fíni ho nazývajú Karjarlankarhukoira. Po založení fínskej kynologickej spoločnosti "Suomen Kennel Liitto" v roku 1934 sa začal zhromažďovať` chovný materiál, a tak sa vytvoril základ pre chov karelských medvedích psov. Tak sa podarilo . zachrániť starú rasu v jej pôvodnej forme. Ako už názov naznačuje, tento veľký severský špic sa pre svoj výborný nos pôvod
ne používal ako sliedič a najmä pre túto svoju vlastnosť nachádza upotrebenie aj dnes. Medveď' sa stal v súčasnosti vzácnym aj vo Fínsku. Lov v severských lesoch vyžaduje húževnatého, skromného a statočného psa s ostražitými zmyslami, ktorý za každého počasia dokáže v lese prenasledovať a nájsť svoj cieľ. To sú vlastnosti, pre ktoré je ako domáci pes osobitne vhodný a upotrebiteľný v tejto práci. Mnoho psov sa rozšírilo aj za hranice svojej vlasti. Aj tento severský špic našiel svojich priateľov v cudzine, ako napr. vo Švajčiarsku, Anglicku, Švédsku a Nórsku. Veríme, že ich nájde aj u nás.
Štandard. Celkový výzor Mohutný, so silnou stavbou tela, s uzavretou, neprístupnou povahou. Hlava: Tvorí tupý klin. Na čele a lícnych kostiach je značne široká. Chrup je silný. Ušnice: Prostredne veľké, dobre utvárané, trochu smerujúce von a na hrotoch mierne zatupené.Pysky. Tenké a napnuté. Trup: Formuje ho silne vyvinuté chrbtové svalstvo. Dĺžka tela trochu prekračuje výšku. Prednosťou sú šikmo postavené pätové kĺby. Chvost: Mohutný, silný a najlepšie je, keď' je celkom stočený. Srsť: Vrchná ,je hladká a tuhá, spodná mäkká a hustá. Zafarbenie: Čierna farba, čiastočne prechádzajúca do hneda (má prednosť'), najčastejšie s ostro ohraničenými bielymi škvrnami, s odznakmi na hlave, krku, prsiach a končatinách. Chyby: V štandarde sa neuvádzajú.
| |