|
Ešte na sklonku minulého storočia bol nemecký ovčiarsky pes pomerne málo rozšírené pastierske plemeno. Plemeno ešte nebolo ustálené a používalo sa v rozličných krajoch Nemecka na pasenie oviec. V severnom a strednom Nemecku sa vyskytoval v nízkej, robustnej forme, v južnom Nemecku, najmä Wiirttembersku bol obľúbený vo vyššej, štíhlejšej forme. Krížením oboch týchto typov vznikol dnešný nemecký ovčiarsky pes. Jeho víťazný nástup do celého sveta nastal až vtedy, keď sa objavili jeho skutočne vynikajúce vlastnosti ako policajného i vojenského psa, jedným slovom služobného psa. čoskoro sa stal obľúbeným, módnym psom, ktorý sa pre svoju inteligenciu, harmonické línie a iné cenné vlastnosti, najmä vernosť a ostražitosť, stal miláčikom chovateľov na celom svete. Bolo pre neho šťastím, že vtedajší významní chovatelia nemeckého ovčiaka, bezpodmienečne trvali na tom, aby sa chov neuberal len cestou exteriéru, ale opieral sa o výkon, ktorý sa v chove sústavne zdôrazňoval. To nemeckého ovčiarskeho psa zachránilo pred úpadkom, ba naopak, ešte zvýši(o jeho popularitu. Pre svoju nápadnú podobu s vlkom sa nemecký ovčiarsky pes ľudove nazýva vlčiak. Toto označenie však neznamená, že by mal, okrem svojich prapredkov, niečo spoločné s vlkom. Uskutočnilo sa síce mnoho pokusov kríženia s vlkom, aby sa dosiahli niektoré charakteristické vlastnosti vlka, najmä vytrvalosť v kluse ap., ale tieto vlastnosti na druhej strane znehodnocovali nežiadúce vlastnosti vlka, ako úskočnosť, neovládateľnosť a bojazlivosť, ktoré boli v chove na škodu. Preto sa chov nemeckého ovčiarskeho psa opiera v podstate o vybrané typické jedince, ktoré ho reprezentujú nielen v exteriéri, ale aj vo výkone.
Aj u nás je nemecký ovčiarsky pes obľúbený a patrí medzi najrozšírenejšie plemená. Chová sa podľa rovnakých zásad ako vo svojej vlasti, teda najmä pre výkon, ktorý dokazuje nielen na skúškach, ale aj v každodennej práci pri stíhaní zločincov, strážení hraníc, ako sprievodca slepcov a pri mnohých iných príležitostiach, ktorým sa svojou inteligenciou rýchle prispôsobuje. A to je dôvod, pre ktorý nemusíme mat' obavy o budúcnosť nemeckého ovčiaka ani v dnešnej modernej dobe technického pokroku.
Štandard.
Celkový výzor: Nemecký ovčiarsky pes je o niečo väčší než stredne veľký pes.
Výška: Výška v kohútiku dosahuje v priemere asi 60 cm. Meria sa palicovou mierou po stlačení srsti, a to na kolmici spustenej z kohútika k zemi a dotýkajúcej sa lakťa psa. Výška nemeckého ovčiarskeho psa je 60 až 65 cm, sučky 55 až 60 cm; prekročenie najvyššieho rozmeru i podmiera najnižšieho rozmeru znižujú chovnú hodnotu. Nemecký ovčiak je mierne pretiahnutý, silný a svalnatý. Kosti má suché a dobre zviazané. Pomer výšky k dĺžke je 9:10 a zauhlenie končatín je vo vzájomnom súlade, čo zaručuje výdatný a vytrvalý klus. Jeho srsť odoláva akémukoľvek počasiu. Treba sa usilovať' o jeho pekný vzhľad, ale tým sa nesmie znížiť' jeho pracovná spôsobilosť. Pohlavné znaky musia byť jasne rozlíšené, t. j. pes sa musí odlišovať od sučky. Nemecký ovčiarsky pes zodpovedajúci predstave plemena poskytuje obraz prirodzenej sily, obratnosti a inteligencie. Podľa spôsobu, ako sa pohybuje a ako si počína, sa Ľahko pozná, že v zdravom tele je zdravý duch, a tým sú dané telesné i psychické predpoklady, ktoré umožňujú, aby sa pri najvyššej vytrvalosti mohol kedykoľvek použiť ako služobný pes. Pri prekypujúcom temperamente musí byť ovládateľný, prispôsobovať' sa každej situácii a prikázané práce vykonávať dobrovoľne a s radosťou. Musí ukazovať odvahu a tvrdosť a ak treba brániť svojho pána a jeho majetok ak si to pán praje, musí útočiť, ale ináč musí byt' pozorným a príjemným členom rodiny, mierny k svojmu okoliu, najmä k deťom a iným zvieratám a prísny v styku s inými ľuďmi. Jedným slovom harmonický obraz prirodzenej ušľachtilosti a pozornosť vzbudzujúca istotu.
Povaha a charakterové vlastnosti: Z vlastností čistokrvného nemeckého ovčiarskeho psa najviac vyniká pevnosť nervov, pozornosť, priamosť, ostražitosť, vernosť a nepodplatiteľnost, ako aj odvaha, bojovnosť a ostrosť. Pre tieto vlastnosti je výborným pracovným a pastierskym psom, osobitne vhodným ako strážca, sprievodca a ochranca.
Hlava: Zodpovedajúca veľkosti tela, ale nie nemotorná, suchá, medzi ušnicami trochu rozšírená. Čelo je pri pohľade spredu i zo strany len mierne klenuté, bez čelového vrubu alebo len s nepatrne vyznačeným čelovým vrubom. Temeno sa pri pohľade zhora rovnomerne zužuje od ušníc až k ňuchaču a prechádza šikmým, ale nie ostro vyznačeným sklonom čela do klinovitého, suchého ňucháča.
Nos: Tmavý, silný, pysky napnuté, suché a dobre priliehajúce. Chrbát nosa je rovný, prebieha takmer rovnobežne s predĺženou líniou čela. Chrup je veľmi silný s rezákmi, ktoré sú nožnicovite ostro postavené na sebe, ale nie v podhryze a ešte menej v predhryze.
Oči: Stredne veľké, mandľovitého tvaru, trochu šikmé, ale nie vystúpené, čo najtmavšej farby a so živým výrazom.
Ušnice: Stredne veľké, pri koreni široké, vysoko nasadené, stojaté, ostro zahrotené a postavené dopredu. Štence a mladé psy do veku štyroch až šiestich mesiacov, niekedy aj dlhšie, mávajú ušnice zvesené.
Krk: Silný s dobre vyvinutými svalmi, stredne dlhý, bez uvoľnenej kože na krku alebo laloku. Vo vzrušení je vzpriamený, ináč je nesený rovno.
Trup: Hrudník je hlboký, ale nie príliš široký, rebrá ani ploché ani sudovité. Brucho mierne vtiahnuté. Chrbát vrátane s bedrami je rovný, pevný, nie príliš dlhý. Trup má byť dlhší než výška v kohútiku. Krátke (štvorcové) a vysokonohé psy sa vylučujú z chovu. Bedrá sú široké a silné, zadok dlhý a mierne zbiehavý.
Hrudníkové končatiny: Lopatka je dlhá a šikmá, plocho priliehajúca, ale nie je položená dopredu. Rameno, ktoré musí byt' tak ako plece primerane svalnaté, zviera s lopatkou približne pravý uhol. Predlaktie musí byť pri pohľade z hociktorej strany rovné. Záprstie je pevné, ale nie príliš strmé. Lakte nesmú byť ani vbočené ani vybočené.
Panvové končatiny: Stehná sú široké so silnými svalmi. Stehno je pomerne dlhé a pri pohľade z boku šikmo postavené k primerane dlhej holeni. Pätový kĺb i priehlavok sú silné a pevné.
Labky: Okrúhle, krátke, dobre uzatvorené a klenuté. Chodidlá sú veľmi tvrdé. Pazúry krátke a silné, tmavej farby. Na panvových končatinách sa niekedy nachádzajú vlčie pazúry. Keďže väčšinou sú príčinou roztiahnutého chodu a často sa porania alebo natrhnú, treba ich po uliahnutí čo najskôr odstrániť.
Chvost: Husto osrstený, dosahujúci najmenej po pätové kĺby. Na jeho konci sa vytvára nežiadúci, niekedy nabok zahnutý hák. V pokoji je zvesený v miernom oblúku, pri vzrušení a pohybe je viac zahnutý a zdvihnutý, nie však nad líniu chrbta. Nesmie byť teda nesený rovno alebo stočený na chrbte. Umele skrátený chvost je neprípustný.
Zafarbenie: čierne, oceľovosivé, popolavosivé buď' jednofarebné, alebo s pravidelnými hnedými, žltými až bielosivými odznakmi, s čiernym sedlom, tmavodymové (čierny nádych na sivom alebo svetlosivom podklade so zodpovedajúcimi odznakmi), tzv. vlčie zafarbenie, pôvodná farba divého psa. Malé biele odznaky na hrudi sú dovolené. Spodnú srsť, podsadu, majú okrem čiernych psov, vždy trochu zafarbenú. Definitívne zafarbenie šteniec možno určiť až po vytvorení pesíkov.
- Osrstenie:
- a) Nemecký ovčiarsky pes s krátkou tvrdou srsťou. Pesíky sú čo najhustejšie. Jednotlivé chlpy sú rovné, tvrdé a pevne priliehajúce. Hlava, vnútro ušníc, predná strana nôh, labky a prsty sú krátko osrstené, na krku je dlhšia a hrubšia srsť. Na zadnej strane hrudníkových i panvových končatín sa srsť predlžuje až po zápästie alebo až pätové kĺby, na stehnách vytvára mierne "nohavičky". So zreteľom na rozličnú dĺžku srsti sa vytvorilo mnoho prechodných foriem. Príliš krátke, krtovité osrstenie je chybou.
- b) Nemecký ovčiarsky pes s dlhou tvrdou srsťou. Jednotlivé chlpy sú dlhšie, ale nie vždy rovné a napnuto priliehajúce k telu. Srsť je podstatne dlhšia najmä vnútri ušníc, za ušnicami, na zadnej strane predlaktia a najčastejšie v oblasti bedier. Na ušniciach sa občas vytvárajú chumáčiky a od lakťa až po záprstie zástavice. "Nohavičky" na stehnách sú dlhé a husté. Chvost je huňatý, naspodu s Ľahkou zástavicou. Dlhosrstý ovčiarsky pes s tvrdou srsťou je nežiadúci, lebo nie je taký odolný proti počasiu ako krátkosrstý, ale pri dostatočnej podsade je ešte vhodný na chov.
- c) Nemecký dlhosrstý ovčiarsky pes. Srsť má podstatne dlhšiu než pes s dlhou tvrdou srsťou, ktorá sa väčšinou na chrbte rozdeľuje pútcom. Podsada sa vyskytuje len v bedrovej oblasti alebo vôbec chýba. Keďže ich odolnosť proti počasiu i pracovná schopnosť je podstatne znížená, nesmú sa už používať na chov.
Zauhlenie a chod: Nemecký ovčiarsky pes je klusák. Pri kluse idú končatiny v diagonálnom slede, t. j. vždy po vykročení panvovej končatiny nasleduje protichodná hrudníková končatina. Preto jeho končatiny musia byť navzájom zladené, t. j. zauhlené tak, aby mohol bez podstatnej zmeny chrbtovej línie klásť svoje panvové končatiny až doprostred tela a hrudníkové rovnako tak ďaleko napriamiť. Pri správnom pomere výšky k dĺžke a zodpovedajúcej dĺžke kostí končatín vzniká priestorný chod, ktorý prebieha plocho pri zemi a vzbudzuje dojem nenamáhavého pohybu. Pri dopredu vysunutej hlave a mierne nadvihnutom chvoste vzniká pri rovnomernom a pokojnom kluse mäkko sa pohybujúca línia, prebiehajúca od hrotu ušníc, cez šiju a chrbát až na koniec chvosta.
Chyby: Všetky nedostatky ovplyvňujúce upotrebiteľnosť, vytrvalosť a výkonnosť, najmä výraz odporujúci nemeckému vlčiakovi, ako je ľahostajnosť, nervová slabosť alebo predráždenosť', bojazlivosť', jednostranný alebo obojstranný kryptorchizmus, pre ktorý sa vylučuje z plemenitby a ocenenia na výstave, nedostatok vitality a radosti z práce, mäkká alebo hubovitá konštitúcia a nedostatok substancie, vyblednutejšia farba. Ani albínotické psy (t. j. psy úplne bez pigmentu alebo s červeným ňucháčom) sa nesmú používať na plemenitbu a oceňovať na výstavách, rovnako ako beloše (t. j. takmer biele až čisto biele psy s červeným ňucháčom), ďalej psy prekračujúce alebo nedosahujúce mieru, zakrpatené formy, vysokonohé a príliš krátke psy. Ďalšou chybou je príliš Ľahká alebo príliš nemotorná stavba, mäkký chrbát, strmé postavenie končatín, ako aj všetky nedostatky ovplyvňujúce priestornosť a vytrvalosť chodu. Sem patrí aj príliš krátky, tupý, príliš tenký, končitý alebo príliš pretiahnutý, tenký nos, predhryz alebo podhryz a iné nedostatky chrupu, najmä slabý alebo drobný chrup. Konečne medzi chyby patrí aj príliš mäkké, krátke alebo príliš dlhé osrstenie a chýbajúca podsada, sklopené alebo trvale zle nesené ušnice, zatočený, skrútený a vôbec veľmi zle nesený chvost, zastrihnuté ušnice a skrátený chvost, krátky chvost. od uliahnutia.
| |
Topweb - Atlas Plemien Psov - Pracovné psy - Služobné - Nemecký Ovčiarský Pes
NEMECKÝ OVČIARSKÝ PES
Predošlá stránka
