|
Pôvodne bol rotvajler pastierskym psom. Pomáhal však najmä obchodníkom s dobytkom a mäsiarom ako sprievodca stád, ktoré v noci strážil. Ako mäsiarsky pes bol veľmi obľúbený najmä v južnom Nemecku. Svoje meno dostal po meste Rottweil am Neckar, ktoré bolo akýmsi strediskom obchodu s dobytkom, a preto v ňom chovali veľké množstvo týchto psov. Zošľachtením v čistokrvnom chove získal rotvajler typovú vyrovnanosť. Nápadne sa podobá appenzellskému salašnému psovi zo švajčiarska a je pravdepodobné, že medzi nimi nastala určitá výmena krvi. Povahové je rotvajler pokojný pes, s dobrými nervami, ostražitý, verný, veľmi chápavý, Ľahko ovládateľný, nebojácny, vytrvalý a húževnatý. Pri výcviku však vyžaduje jemné zaobchádzanie, aby sa. nezlomil. Kde má na to podmienky, stane sa z neho vynikajúci strážny pes. Pomerne neskoro sa prišlo na to, že by bol vhodný pre výborné vlastnosti aj ako služobný pes. Odvtedy sa chov týchto psov rozšíril aj za hranice Nemecka. Dostal sa aj k nám a zo dňa na deň si získava čoraz viac priaznivcov.
Štandard. Charakteristika: Rotvajler je vynikajúci obranca; sprievodca a služobný pes. Úsilím chovu je zošľachtiť psa tak, aby oplýval silou, bol súmerne stavaný, s krátkymi hrdzavohnedými dznakmi, ale aby mu pri celkove prísnom výzore nechýbala ani ušľachtilosť. Celkový výzor: Rotvajler je viac než stredne veľký silný pes. Nesmie byť nemotorný ani Ľahký, ale ani vysokonohý alebo chrtí. Z jeho krátkej, zavalitej a silnej postavy, utváranej v správnom pomere, možno usudzovať - okrem vysokej inteligencie, na oddanosť a ochotu pracovať, poslušnosť a nepodplatiteľnosť - na veľkú silu a húževnatú vytrvalosť. Jeho celkový výzor na prvý pohľad prezrádza svojráznosť a odvahu; jeho spokojný pohľad zasa dobromyseľnosť a vernosť V jeho povahe nie je nič nepokojné alebo malicherné. Lesť, zákernosť alebo falošnosť sú mu cudzie. Výška: V kohútiku dosahujú psy 60 až 68 cm, sučky 55 až 65 cm, ale vždy v primeranom pomere k celkovej stavbe tela. Hlava: Prostredne dlhá, lebka medzi ušnicami je široká, v línii čela pri pohľade zo strany mierne klenutá. Sklon čela je dobre vyznačený. Temeno je vyjadrené dobre, ale nápadne nevystupuje. Líca sú svalnaté, príliš však nevystupujú. Jarmový oblúk je dobre vyznačený. Rovný chrbát nosa nie je príliš dlhý, od koreňa až k hrotu ňucháča nie je dlhší než temeno od tylového hrboľa ku sklonu čela. Ňucháč je utváraný dobre, skôr širší tiež guľatý, s pomerne veľkými otvormi, čiernej farby. čierne pysky pevne priliehajú a pomaly prechádzajú do kútika, ktorý príliš nevystupuje. Koža na hlave má byť všade napnutá. V najhoršom prípade smie, keď je pes v pozore, vytvárať pozdĺžne vrásky. Chrup Chrup je silný, záhryz nožnicový. Horné rezáky presahujú rezáky v sánke. Oči: Prostredne veľké oko je temnohnedej farby a vyjadruje vernosť, dobromyseľnosť a sebavedomie. Očné mihalnice dobre priliehajú. Ušnice: Sú malé, trojuholníkové, podľa možnosti čo najďalej postavené od seba, vysoko nasadené, zdanlivo rozširujúce temeno, nesené dopredu a zakrývajúce ušnicový otvor. Krk: Silný, guľatý a široký, veľmi svalnatý, s mierne klenutou šijou vystupujúcou z pliec, dostatočne suchý, bez viditeľného laloka alebo kože na hrdle.
Trup: Hrudník je priestorný, široký a hlboký, skôr guľatý než oválny. Chrbát je rovný a pevný; slabiny sú len veľmi mierne vtiahnuté. Zadok je krátky a široký, ale nie zrazený. Hrudníkové končatiny: Lopatka je dlhá, primerane postavená. Rameno prilieha k telu dobre, nie príliš napnuto. Predlaktie je silne vyvinuté a svalnaté. Mierne perujúce záprstie je silné, nie príliš strmé. Labky sú okrúhle, dobre uzavreté a klenuté. Vankúšiky sú veľmi tvrdé, tmavé pazúry krátke a silné. Hrudníkové končatiny sú z hociktorej strany rovné, ale nie postavené príliš úzko. Panvové končatiny: Stehno je krátke, veľmi svalnaté. Predkolenie je dlhé, hore svalnaté, dolu šľachovité, silné. Pätový kĺb je dobre zauhlený, ale nie príliš alebo strmo. Labky sú o niečo dlhšie než na hrudníkových končatinách, sú však dobre uzavreté, so silnými prstami, bez vlčích pazúrov. Chvost: Krátky, vysoko nasadený, predlžujúci líniu chrbta vo vodorovnom smere. Podľa možnosti má byt' nesený vodorovne. Kopovitý chvost, tzv. medvedí, býva často vrodený; ak je príliš dlhý, treba ho skrátiť. Osrstenie: Krátka, tvrdá, hrubá a rovná srsť. Na krku a na stehnách je predpísaná podsada, ktorá však nikdy nesmie vyčnievať z pesíkov. Na hrudníkových a panvových končatinách býva srsť dlhšia, skôr však krátka než dlhá a tesne priliehajúca. Zafarbenie. Čierne s ostro ohraničenými, čo najtmavšími hnedými odznakmi na lícach, nose, hrudi a končatinách i nad každým okom. Odznaky sú mahagónovohnedé až svetlohnedé. Chyby: Ľahký, chrtí, prestavaný alebo vysokonohý aj príliš nemotorný celkový výzor. Veľmi dlhé, úzke a krátke telo. Vystúpený tylový hrboľ. Hlava poľovného psa, úzka, krátka, dlhá, nemotorná. Plochá partia čela, t.j. chýbajúci alebo nepatrný sklon čela. Dlhý alebo končitý nos. Príliš silné líca, rozštiepený ňucháč, preliačený, zrazený alebo vypuklý chrbát nosa. Svetlo alebo mäsovo zafarbený ňucháč. Otvorené pysky v kútikoch, psinkový alebo dokonca kazový chrup. Predhryz, podhryz alebo kliešťový záhryz. Chýbajúce premoláre. Vráskavá koža na hlave. Príliš nízko nasadené, Ťažké, dlhé alebo úzke, ovisnuté, dozadu sklopené i do strán odstávajúce alebo nerovnomerne nesené ušnice. Svetlé, malé, štrbinovité, vyvalené oči, pichľavý pohľad. Príliš dlhý, tenký, málo svalnatý krk. Silný lalok alebo voľná koža na hrdle. Tenké kosti alebo nedostatočné svaly. Strmá alebo voľná lopatka, úzko postavené alebo nerovné hrudníkové končatiny. Mäkké alebo príliš strmé záprstie, roztiahnuté, mäkké alebo veľmi strmé labky, svetlé pazúry, zakrpatené prsty. Plochý hrudníkový kôš. Príliš dlhý alebo mäkký, preliačený chrbát, kaprí chrbát, zrazený zadok. Panvové končatiny s plochými stehnami, hákovité úzke, s kravským alebo sudovitým postojom. Strmý alebo príliš vyvinutý pätový kĺb, vlčie pazúry. Veľmi vysoko alebo príliš nízko nasadený, neprimerane dlhý alebo veľmi tenký chvost. Mäkká, príliš krátka alebo dlhá či otvorená srsť, vlnitá srsť, úplne chýbajúca podsada. Biele odznaky na prstoch, končatinách alebo na ostatných častiach tela; nevhodné zafarbenie, neostro ohraničené a nečisté odznaky. Predtým, aj keď vzácne sa vyskytujúce jednofarebné, červenožlté psy s čiernou alebo svetlou maskou alebo čiernym úhorovitým pásom na chrbte, ako aj dlhosrsté a ináč zafarbené psy - modré, hnedé - sa neuznávajú pre podozrenie z kríženia. Z chovu treba celkom vylúčiť ustrašené a bojazlivé zvieratá, ako aj zvieratá s tupým výrazom
| |