Už podľa mena možno usudzovať, že buldogovitý teriér nie je potomkom nijakého pôvodného plemena, ale kríženec anglického buldoga s teriérom. Týmto krížením dvoch anglických národných plemien vzniklo na konci minulého storočia nové plemeno, ktoré si udržalo všetky dobré vlastnosti svojich prarodičov a pritom otupilo nežiadúce vlastnosti. O kráse tohto psa môže hovoriť len skutočný milovník tohto plemena. Ale kto pozná jeho vlastnosti, naučí sa ich vážiť. Buldogovitý teriér je nesmierne húževnatý, vytrvalý, tvrdý, utŕžené zranenia si nevšíma, ale pritom je pokojný, odvážny, rýchly a vrtký pes, ktorý po svojich predkoch zdedil nielen vlastnosti dobrého obrancu, ale aj poľovné vlastnosti. Od mladosti vyžaduje mierne, trpezlivé, ale dôsledné zaobchádzanie, aby sa podriadil vôli svojho pána. Potom sa z neho stane verný pes, ktorý je k domácim, ale najmä deťom prítulný a ochotný (niekedy až príliš) brániť ich až do poslednej kvapky svojej bojovnej krvi. Hoci sám ruvačky s inými psami nevyhľadáva, dokáže premôcť aj oveľa silnejšieho protivníka. Nie je to bitkár, ale rodený zápasník. V poľovníctve možno jeho vrodené vlastnosti využiť najmä pri love diviačej zveri. kde môže v plnej miere prejaviť svoju ostrosť a šikovnosť.
U nás je bullteriér pomerne vzácny, lebo len málokto vie o jeho dobrých vlastnostiach. Niekedy sa aj u nás používa pri love na diviačiu zver aj ako farbiar pri dohľadávaní raticovej zveri. Okrem normálneho typu buldogovitého teriéra vyšľachtili aj trpasličieho buldogovitého teriéra, ktorý sa od svojho väčšieho brata odlišuje len veľkosťou a hmotnosťou, pričom výška v kohútiku nemá presahovať 35,5 cm a hmotnosť 9 kg. U nás sa ešte neobjavil a aj v Anglicku je vzácny.
Štandard.
Celkový výzor. Buldogovitého teriéra možno označiť za gladiátora psieho rodu. Má to byť silný a súmerne stavaný, svalnatý, aktívny pes, bez akýchkoľvek extrémov, s ostrým, odhodlaným výrazom. Je plný ohňa, ale prítulnej povahy, podrobujúci sa disciplíne.
Hlava a lebka. Hlava má byt oválna, takmer vajcovitého tvaru. Je pomerne dlhá, ale dĺžka nesmie ísť na úkor sily. Je značne hlboká, ale nie príliš široká alebo hrubá. Lícne svaly nemá ú vystupovať. Profil hlavy od tylového hrboľa po nos má tvoriť takmer oblúk. čím má pes výraznejší oblúkonos, tým lepšie, ale iba za predpokladu, že tým ani papuľa ani sánka nestráca na sile. Sklon čela nie je vyvinutý. Čelo je pomerne ploché a medzi ušnicami nie je vyklenuté. Papuľa je dlhšia než čelo. Je vyplnená až po oči, t. j. vajcovitá. Má svedčiť o značnej sile. Hoci sa k nosu zužuje, nemá byť končitá. Sánka je hlboká a silná. Pysky sú priliehajúce a hladké. Ňucháč je čierny, s veľkými, dobre vyvinutými nozdrami, hrot je zahnutý dolu. Chrup. Zuby majú byť zdravé, silné a čisté, záhryz pravidelný. Predhryz alebo podhryz je chybou. Oči. Dosť hlboko posadené, čo najtmavšej až čiernej farby; prenikavý lesk dodáva oku ostrý výraz. Tvar oka je mandPovitý až trojuholníkový. Oči sú posadené šikmo a blízo pri sebe, bližšie k ušniciam než k nosu. Ušnice. Sú vzpriamené, malé a tenké, umiestené na temene lebky pomerne blízo pri sebe. Krk. Je prostredne dlhý, zužujúci sa od pliec k hlave. Je klenutý, dosť svalnatý, bez stopy po kožných záhyboch alebo lalokovitosti. Trup. Rebrá sú pružné a vyklenuté, primerane rozložené dozadu. Medzirebrové svaly sú dobre vyvinuté.
Chrbát je krátky, silný a svalnatý, v kohútiku nesmie byť poklesnutý, bedrá sú len mierne klenuté. Hruď' je pri pohľade spredu široká, od kohútika k hrudnej kosti hlboká. Hrudníkové končatiny. Plecia sú silné a svalnaté, ale nie hrubé alebo nadmerne
vyvinuté. Lopatky sú široké, ploché, šikmo položené dozadu. Chrbát v kohútiku musí byt' prehnutý alebo preliačený. Hrudníkové končatiny sú primerane vysoké, dokonale rovné a musia psovi umožňovať pevný postoj. Lakte nesmú vybočovať. Záprstia sú silné a kolmé. Panvové končatiny. Pri pohľade zozadu sú rovné. Stehná sú veľmi svalnaté. Nízko uložené pätové kĺby sú pružné a pohyblivé, priehlavok je krátky a silný. Pri pohľade spredu aj zozadu má byt' pohyb nôh pravidelný a priamy.
Labky. Sú guľaté a kompaktné, prsty dobre vyklenuté. Majú sa podobať mačacím, ale nie zajačím labkám. Chvost. Pomerne krátky, nízko nasadený, nesený vodorovne. Pri koreni je hrubý a do hrotu sa zužuje Osrstenie. Srsť je krátka, priliehajúca, na dotyk drsnejšia a lesklá. Koža musí všade tesne priliehať. Zafarbenie. Biele jedince majú mať srsť od ušníc dozadu čisto bielu. Pri farebných jedincoch má pásikovanie prévládať nad bielou farbou. Chyby. Najväčšou chybou je rybie, modré alebo perleťové oko, úplne do ružova (mäsovo) zafarbený ňucháč alebo - pri bielo zafarbených psoch - škvrny na tele začínajúce sa zátylkom. Ďalšie chyby: tenké kosti, dlhé nohy, bojazlivý výraz, zle umiestené a svetlé oči, klenutá lebka, striekaný ňucháč (čierna s ružovou), vystupujúce líce, prehnutý chrbát nosa, previsnuté pysky, krčné záhyby, nepravidelný záhryz, dlhý mäkký chrbát, dlhý, hrubý a pohyblivý chvost, voľné lopatky, príliš svalnaté plece, vybočené alebo vbočené lakte, slabé zápästia, kravské pätové kĺby, veľké ploché labky, vytočené alebo vtočené labky, riedka alebo dlhá srsť, čierne alebo farebné bodky na hrudi, úzka hruď', ploché boky, ovčí krk, ružicovité alebo prehnuté ušnice, čiastočne do ružova zafarbený ňucháč, nervózna alebo nespoľahlivá povaha. Podľa poriadku anglického klubu chovateľov znamená hluchota pri hociktorom plemene diskvalifikáciu.
|
