Charakteristika. Hrubosrstý foxteriér má byť ostražitý, s rýchlymi pohybmi, bystrým výrazom a dychtivou reakciou na najslabší popud. O povahe psa svedčí výraz jeho očí a spôsob, akým nosí ušnice a chvost.
Štandard.
Celkový výzor. Stavba tela i vzájomný vzťah jeho jednotlivých častí má byť v súlade. Ako hlavné znaky treba posudzovať vzájomný pomer rozmerov lebky a papule, hlavy a chrbta, výšky v kohútiku a dĺžky trupu od ramena po zadok; pritom za ideálny pomer možno pokladať, ak sú obe posledné miery rovnaké. Treba dodať, že rozmery hlavy možno posudzovať celkom presne, kým výška v kohútiku a dĺžka chrbta sú približné a uvádzajú sa skôr pre informáciu chovateľov a vystavovateľov než ako pevné pravidlo. Pre posúdenie stavby tela je rozhodujúci pohyb. V pohybe majú nohy foxteriéra smerovať rovno dopredu; hrudníkové končatiny sa pohybujú vo zvislej rovine rovnobežne s bokmi ako kyvadlo hodín. Hlavnú hnaciu silu zabezpečujú panvové končatiny. Dlhé stehná, svalnaté lýtka a dobre zauhlené kolená umožňujú psovi silný záber, a tým aj dokonalý pohyb. Pri pohľade spredu majú hrudníkové končatiny tvoriť pokračovanie rovnej línie pliec. Vzdialenosť medzi lakťami je rovnaká ako vzdialenosť medzi labkami. Pri pokojnom postoji psa možno ťažko posúdiť, či nemá mierne uvoľnené lopatky, ale keď sa dá do pohybu, stane sa táto chyba, ak sa vyskytla - zrejmou. V tomto prípade majú hrudníkové končatiny sklon krížiť sa. Naopak, ak je pes v lopatkách zviazaný, nohy vybočujú a pes "vesluje". Ak majú panvové končatiny v pätových kĺboch kravský postoj, vytáčajú sa kolená a labky von, čím sa stráca podstatná časť hnacej sily. Zadné labky majú pritom tendenciu krížiť sa, čo sa prejavuje kolísavým nemotorným krokom. Výška a hmotnosť (vzťahuje sa na obidva typy). Základnou požiadavkou je, aby kostra a sila psa boli v úzkom vzťahu. To však nesmie znamenať, že foxteriér má byť zavalitý alebo dokonca hrubý. Rýchlosť a vytrvalosť sú rovnako dôležité požiadavky ako sila. Foxteriér nesmie mať v nijakom prípade vysoké nohy, ale ani príliš krátke. Má sa podobať dobre stavanému poľovnému koňovi s krátkym chrbtom a zaberať v postoji dostatok pôdy. Podľa súčasných požiadaviek nemá výška úplne vyrasteného, dobre vyváženého psa presahovať v kohútiku 39,5 cm - sučka je primerane nižšia - a dĺžka chrbta od kohútika ku koreňu chvosta 30,5 cm. Aby hlava zostala v primeranom súlade, nemá byť dlhšia než 18,4 cm a kratšia než 17,8 cm. Pes s týmito rozmermi má mat' vo výstavnej kondícii hmotnosť 6,70-8,15 kg, sučka asi o 0,9 kg menej, s prípustnými výkyvmi plus mínus 450 g. Hlava a lebka. Horná línia lebky má byt' takmer plochá, mierne sa zvažujúca; postupne k očiam sa lebka zužuje. Pri správne vyváženej hlave má byť len veľmi nepatrný rozdiel medzi dĺžkou lebkovej kosti a chrbta nosa. Zreteľne kratší chrbát nosa je chybou, lebo hlava vyzerá slabá a nedokončená. Naproti tomu chybou je aj to, keď sú oči posadené príliš vysoko na hlave a veľmi blízko pri ušniciach. O takej hlave sa hovorí, že má "cudzí výraz". Papuľa sa má od očí k nosu postupne zužovať, ale nemá byt` klinovitého tvaru. V mieste, kde je spojená s čelom sa má nepatrne znižovať', pod očami nesmie byť prepadnutá alebo zrazená. Tu má byt plná, dobré utváraná a jemne modelovaná. V dobre vyvinutej čeľusti a sánke je rad silných bielych zubov, čo dodáva papuli potrebný výraz sily. Príliš silná čeľusť a sánka alebo nadmerne vyvinuté svalstvo na papuli sú nežiadúce a nepekné, lebo dodávajú lícam plný a zaoblený tvar, ktorý sa označuje pojmom "lícnatosť`. Ňucháč musí byť čierny. Chrup. Čeľusť a sánka majú byť úmerne silné a svalnaté, chrup má byť podľa možnosti pravidelný a uzatvárajúci sa ako zverák - spodné špičiaky zapadajú pred horné a hroty horných rezákov mierne presahujú cez dolné.
Oči. Tmavé, primerane malé a nemajú vystupovať. Majú byť plné ohňa, života a bystrosti, podľa možnosti okrúhleho tvaru a ,nesmú byt príliš vzdialené od seba. Akýkoľvek žltý odtieň je neprípustný. ° Ušnice. Malé, tvaru "V", stredne hrubé, preklopené dopredu a hrotom priliehajúce k lebke. Vrchol, kde je ucho prehnuté, má byť jasne nad úrovňou lebky. Previsnuté ušnice alebo nehybne visiace po stranách hlavy ako má stavač sú pre foxteriéra netypické. Polovzpriamené ušnice sú nežiadúce. Krk: Dobre modelovaný, suchý, svalnatý, primerane dlhý, bez kožných záhybov; pri pohľade zo strany má tvoriť harmonickú krivku.
Trup. Chrbát má byť krátky a rovný, bez akejkoľvek stopy po uvoľnenosti, bedrá svalnaté a nepatrne vyklenuté. Hrudníkový kôš má byt hlboký, predné rebrá mierne vyklenuté, zadné rebrá primerane rozložené čo najďalej dozadu. Pojem "uvoľnenosť sa vzťahuje na obe časti chrbta, a to jednak na časť tesne za kohútikom, ak prejavuje klesajúcu tendenciu, a jednak na oblasť bedier, ak je nadmerný priestor medzi zadnými rebrami a bedrom. Ak je málo priestoru medzi zadnými rebrami a bedrom, hovoríme, že pes je viazaný alebo má primeranú rozlohu zadných rebier. Všeobecne pri foxteriérovi platí zásada, že čím je kratší v chrbte, tým lepšie za predpokladu, že má dostatočne dlhý krk a dostatok voľnosti pri pohybe. Sučka môže byť o niečo dlhšia než pes. Hrudníkové končatiny. Lopatky sa majú pri pohľade spredu strmo zvažovať od kohútika dolu; krk je nasadený oproti ich vrcholom, ktoré sú mierne vyznačené. Pri pohľade zo strany majú byť lopatky dlhé, dobre položené dozadu. Hrana lopatky sa šikmo zvažuje od kohútika k ramenu, ktoré má byť vždy jasne vyznačené. čím ďalej dozadu lopatka siaha, tým dlhšia býva ramenná kosť, ktorá je spolu s krátkym chrbtom pri foxteriérovi, podobne ako pri loveckom koňovi, veľmi žiadúca. Hrudník je hlboký, ale nie široký; príliš úzky hrudník je však takisto nežiadúci ako príliš krátky. Nadmerná hĺbka hrudníka psovi prekáža pri práci pod zemou. Pri pohľade z hociktorej strany majú byť nohy rovné, so silnými kosťami až po samé labky. Lakte majú priliehať k telu. Musia byť voľne pohyblivé a pri chôdzi alebo v behu majú byť nesené rovno dopredu. Panvové končatiny. Majú byť silné a svalnaté, nesmú byť poklesnuté alebo prikrčené. Stehná sú dlhé a silné, kolená dobre zaoblené, nesmú byt vybočené ani vbočené. Pätové kĺby sú dobre zauhlené a nízko pri zemi. Predpätia sú kolmé k zemi a pri pohľade zozadu rovnobežné. Najhorší tvar panvových končatín vzniká vtedy, keď je krátke lýtko a strmé stehno. Pes potom používa panvové končatiny ako podpery, a nie ako nástroje hnacej sily. Panvové končatiny sa musia pri chôdzi pohybovať priamo dopredu.
Labky. Musia byť guľaté, pevné, ale nie veľké. Prstové vankúšiky sú tuhé a plné, prsty mierne vyklenuté, labky nie sú vytočené ani vtočené: Foxteriér, ktorý dobre našľapuje na nohy a labky si čoskoro obrúsi pazúry o povrch vozoviek, pretože hmotnosť tela je rovnomerne rozdelená medzi prstové vankúšiky a záprstia. Chvost. Má byť nasadený skôr vysoko a nesený veselo, ale nie pretočený. Má byť silný a dobre osrstený. Skracuje sa asi na tri štvrtiny, aby sa zaň mohol pes pri práci spoľahlivo uchopiť. Príliš krátky chvost nie je vhodný ani pre prácu ani na výstavu. Osrstenie. Hlavný rozdiel medzi hladkosrstým a hrubosrstým foxteriérom je v tom, že srsť prvého je rovná a hladká, kým srsť druhého hrubá so sklonom stáčať sa. Najlepšia srsť sa podobá hustému, drsnému povrchu tkaniva z vlákien kokosových orechov. Srsť rastie tak husto a pevne, že keď ju rozhrnieme prstami, pokožka nie je viditeľná. Pri korienkoch tejto tuhej srsti je kratšia, jemnejšia a mäkšia podsada. Srsť na bokoch nikdy nie je taká tvrdá ako na chrbte a zadku. Niekedy sa aj najtvrdšia srsť krúti alebo mierne vlní; kučeravá srsť je však hrubou chybou. Srsť na čeľusti a sánke má byť kučeravá, ale iba taká dlhá, aby dodávala papuli výraz sily a zreteľne tým odlišovala hrubosrstého foxteriéra od hladkosrstého. Aj srsť na hrudníkových končatinách má byť hustá a kučeravá. Dĺžka srsti na krku a pleciach sa má pohybovať v priemere od 2 do 2,50 cm, na kohútiku, chrbte, rebrách a panvových končatinách sa predlžuje až na 3,80 cm. Tieto miery sa udávajú skôr ako vodidlo pre vystavovateľov než ako pevné pravidlo, pretože dĺžka srsti sa mení podľa rozdielnych typov a ročných období. Je úlohou rozhodcu, aby si vytvoril vlastný úsudok o dostačujúcom osrstení.
Zafarbenie. Biela farba musí prevládať. Chybou je pásikavá, pečeňovohnedá alebo bridlicovomodrá farba. Celkove má však farba malý význam, prípadne vôbec nemá vplyv na ocenenie. Chyby. Biely alebo ružový ňucháč, prípadne značne striekaný jednou z týchto farieb. Vzpriamené, tulipánovité alebo ružicovité ušnice. Predhryz alebo podhryz. Poznámka. Staré jazvy alebo zranenia, ktoré sú následkom pracovného úrazu alebo nehody, nemajú ovplyvňovať vyhliadky teriéra vo výstavnom kruhu, ak neobmedzujú jeho pohyb, prípadne jeho ďalšie použitie v práci alebo v chove.
|
